Ďakujem vám všetkým – Roman Günther

máj 20, 2018 | Klub

Už sa o tom dlho šepkalo a teraz sa to stalo skutočnosťou. Muž, ktorého civilné meno je Roman Günther, ukončil kariéru. Týmto menom mu však hovorila iba hŕstka najbližších. Inak  bol známy skôr ako Gunťo, Ganty, Frňák, El  Capitano alebo Lýtka. Avšak bez ohľadu na to, ako ho ľudia oslovovali, tak všetci v ňom videli jednu z najväčších osobností našej malej, Liďáckej rodiny. Po 10 sezónach v najvyšších slovenských súťažiach sa Gunťo rozhodol, že spolu s Andrejom Vasilenkom ukončia svoju extraligovú kariéru. V tomto článku vám okrem zhrnutia jeho bohatej kariéry prinesieme aj rozhovor so samotným Gunťom a ešte niečo navyše.

O skončení kariéry si rozprával už 5 rokov, no prišlo to až teraz. Čo bolo tým impulzom, že už nastal ten správny čas?

„Je pravda, že som to zvažoval dávnejšie, no teraz už cítim, že je ten pravý čas. Nie som už najmladší a treba prenechať miesto mladým šikovným chalanom, ktorých je vo florbale čoraz viac. Poslednú sezónu som zistil, že už neviem Lidu pomôcť ako pominulé roky, tak je čas “zavesiť” florbalku na klinec.“

Roman Günther

Gunťo svoju kariéru naštartoval na vysokej škole. Vo vodách Prírodovedeckej fakulty si ho vyhliadli skauti z ŠK LIDO spolu s Matejom „Brčom“ Halienom. Toto perspektívne duo bolo ihneď zaradené do extraligového tímu. Ich spolupráca sa ukázala ako fungujúca už hneď v prvej extraligovej sezóne 2008/2009, ktorú v Liďáckych farbách absolvovali.

Ako spomínaš na svoje začiatky v Lide a kto ti ako prvý utkvel v pamäti?

„Začiatky v Lide boli veľmi pekné, pretože partia okolo “starých dobrých zabávačov”  Andreja Kazimíra a Dušana Darovca ma hneď prijala do klubu. Myslím, že nie je žiadne tajomstvo, keď poviem, že najviac mi utkvel v pamäti Milan Forro, ktorého dodnes beriem ako môj florbalový vzor a najväčšiu osobnosť Lida.“

Roman Günther
Gunťo na buly proti Bangovi v regionálnej lige, kde na všetko dohliadal rozhodca Vašo (v rozliške)

Po Milanovom boku Gunťo nasával florbal ako špongia a čoskoro bol v tíme vnímaný ako jeden z najlepších hráčov. Medzi najlepších nie len preto, že bodoval, ale najlepších preto, že jeho komplexný štýl hry bol maximálne užitočný na oboch koncoch ihriska. V oboch smeroch sa míľovými krokmi približoval k svojmu vzoru, Milanovi Forrovi.

„Dlhé roky som ho vnímal ako ikonu Lida Bratislava . Človek s dobrým srdcom, ktorý šiel príkladom.“

Dominik Turek, bývalý reprezentačný brankár a súčasný brankár TJ-A FBO Nižná
Takto bojoval Gunťo v baráži proti HKL-MJM Petržalka

Ani Gunťov osobný progres však nezabránil tomu, že Lido v sezóne 2008/2009 vypadlo z extraligy do prvej ligy. V sezóne 2009/2010 dostal Gunťo kapitánsku pásku a učil sa byť lídrom. Jeho cieľom, bolo dostať Lido naspäť do extraligy.

S kým si za tie roky najviac na ihrisku rozumel?
„Tak nedá sa presne povedať s kým som si rozumel najviac na ihrisku lebo mne sa hrá dobre s každým hráčom. Keď mám ale povedať mená, tak určite to bol Matej Haliena, Jožko Letaši no hlavne Andrej Vasilenko  =)“

Bolo to presne meno Andreja Vasilenka, ktoré zanechalo významnú stopu v Gunťovej kariére, aj keď vtedy ešte asi ani oni dvaja netušili, akú významnú. Vasil prišiel na posledných 8 zápasov základnej časti a spolu s Gunťom dotiahli Lido až do baráže o extraligu, ktorú úspešne zvládli a vrátili tím Antona Wilscha opäť na extraligovú mapu.

Zážitkov si mal určite mnoho či už na ihrisku alebo aj mimo neho. Ktorý z nich sa ti do pamäti vryl najviac?
„Tých zážitkov je za tie roky veľa, no najsilnejšie zážitky boli hlavne barážové zápasy proti “HAKAČOM” (tí čo nevedia tak bývalí florbalisti, teda hokejbalisti z Petržalky) a barážový zápas proti Detve.“

„Gunťa som spoznal ako “toho kapitána čo dostal Lido do extraligy”. Bolo to na turnaji v Topoľčanoch, kde som okamžite spoznal jeho štýl hry a to nahrať vždy spoluhráčovi do prázdnej a spraviť z neho debila tak, ako aj ďalšie roky robil zo mňa vždy, keď mohol. Po krátkej dobe čo sme sa poznali sa stal mojim vzorom či už ľudským alebo hráčskym. On je jeden z tých typov, že každý ho má rád okrem jedného hráča Florka =D. Vždy som sa tešil keď som si s ním mohol zahrať a vždy to bola pre mňa česť, či už v drese Lida, Snipers, PRIFUK-u či rôznych turnajových tímov, ktoré sme spolu pobehali.“

Tomáš Chvála, hráč extraligového tímu Snipers Bratislava

Hneď v ďalšej sezóne sa podarilo Liďákom prebojovať až do bojov play off, kde v prvom kole podľahli ATU Košice. Po tejto sezóne však ukončil aktívnu kariéru Milan Forro a Gunťo sa stal spolu s Vasilom najdôležitejším hráčom v tíme. Zatiaľ čo Vasil zamestnával zapisovateľov na stolíku svojimi kanadskými bodmi, tak El Capitano viedol svoj tím k víťazstvám svojou defenzívnou hrou a gólmi v rozhodujúcich situáciách.  Ani to však nestačilo. Lido zostúpilo po dvoch rokoch opäť do prvej ligy. Napriek tomu Gunťo patril k najlepším centrom v lige a vyskúšal si aj reprezentačný zraz. Od tohto momentu začal byť náš kapitán vzorom pre mladších bez toho, aby si to pripúšťal.

 „S Romčom som zažil florbal či už ako hráč alebo ako rozhodca. Z pozície spoluhráča v turnajovom tíme Bláznivé Krémeše som ho vždy vnímal ako nášho “tatka”. Lídra, ktorý vždy vedel správne poradiť či pochváliť v správny moment, kedy to jeho spoluhráč potreboval. Či už na ihrisku alebo mimo ihriska, navždy v mojej hlave ako jeden z TOP ľudí. Z pozície rozhodcu ťažko nájsť negatívum, pre mňa to bol a vždy zostane v pamäti ako “pán hráč”. Romčo bol na ihrisku výnimočný svojimi florbalovými zručnosťami, ale aj správaním. Bolo mi cťou byť súčasťou jeho florbalového života.“

Roman Cibík, člen prvého slovenského rozhodcovského páru IFF
Gunťo čo to naučil aj vtedy len 14-ročného Peťa Šimona na sústredení v Dubňanoch =)

„Tatko Romčo“ viedol mladších nie len na ihrisku, kde im vždy dobre poradil a pomohol, ale aj mimo neho. Jeho správanie inšpirovalo viacerých hráčov a samotný Roman asi ani nevie, koľko ich bolo. Po dvoch rokoch v druhej lige sa mu opäť podarilo tím doviesť  do extraligy a kapitánsku pásku odovzdal Matejovi Golanovi, ktorý si teraz užíva rodičovstvo =).  Tam sa „Námorníci“ opäť dostali do baráže, ktorú však v dráme na 5 zápasov zvládli. Pamätným momentom bol Gunťov gól na 5:3 v 5. zápase série. Vybojoval si loptu za našou bránou, vystrelil cez celé ihrisko a išiel striedať. V čase, keď padol gól bol už dávno na lavičke a tešil sa so spoluhráčmi. Treba povedať, nikto nie je lepší strelec do prázdnej brány ako náš „Petržálsky sen“.

Gunťa nestíhali ani reprezentanti =) 

Andrej Vasilenko ukončil kariéru (o ktorej konci si môžete prečítať tu) a Gunťo si uvedomil, že je mladší ako si doteraz myslel. Ako znovuzrodená ’95-ka bol zaradený do formácie „mlaďasov“ ku Grambličkovi Santrovi, kde prežil svoje florbalové obrodenie. Lido sa poľahky dostalo do play off, kde podľahlo neskoršiemu majstrovi ATU 0:3 na zápasy. Do sezóny 2016/2017 sa zmenil herný formát extraligy a Roman sa rozhodol stráviť sezónu v prvoligovom Snipers, kde odovzdával svoje skúsenosti.  Poslednou sa ukázala byť až sezóna 2017/2018. Gunťo opäť hájil Liďácke farby a do poslednej chvíle bojoval so spoluhráčmi o play off. V dermiére si opäť zahral aj s Andrejom Vasilenkom, ktorý sa rozhodol ešte na rok vytiahnuť florbalku z toolbagu.

Vasil, Svoju kariéru si oficiálne ukončil v sezóne 2014/2015. Čo ťa motivovalo k tomu, že tento rok si oprášil florbalku a opäť vybehol na ihriská? Bola to práve vidina poslednej sezóny s Gunťom?
A.V: „Dal som si sezónu v Stupavskej Legendárnej lige a trošku ma začali „svrbieť ruky“ =) Florbal ma začal znovu baviť a chcel som si vyskúšať, či na to ešte budem mať. Keď mi potom Gunťo povedal o svojich plánoch nebolo ďalej čo riešiť, posledná spoločná sezóna bola veľkým lákadlom.“

Okrem extraligovej kariéry Roman pobehal azda najviac turnajov zo všetkých Liďákov po celej Európe. Keby sme mali porátať, koľko turnajov sa mu podarilo vyhrať a koľko titulov vyhral v dres Prírodovedeckej fakultry Unvierzity Komenského (okrem pamätného turnaja v Trnave!), tak by sme potrebovali niekoľko rúk. Asi aj preto sa navypracovanejšie lýtka v histórii klubu dostali tam, kam sa dostali. Svojho času sa stal Roman aj medzinárodnou hviezdou, keď sa jeho upravená fotka objavila na florbalovom portáli. Nevieme síce, ako to ide Gunťovi s vysávačom, ale myslíme si, že skôr mu do rúk patrí florbalka =)

Ako bude pokračovať tvoj florbalový život ďalej?

Ako bude pokračovať tvoj florbalový život ďalej?
R.G.: „Florbalu sa neplánujem vzdať natrvalo, pretože budem pokračovať v “legendárnej lige”, ktorá sa hrá v Stupave a plánujem hrávať/trénovať B-tím Lida. No nevylučujem aj to, že ak bude treba, tak si opäť zahrám za A-tím.“

Symbolickou bodkou bolo vešanie dresov s číslami 44 a 66 pod strechu Šturák Arény, na každoročnom ukončení sezóny. Vasil pred dvoma rokmi svoj dres zavesiť nenechal, lebo asi tušil, že ešte na to nie je ten správny čas. Ten nadišiel až teraz. Video z ceremónie je uvedené na facebookovom profile ŠK Lido.

Trio Günther, Vasilenko, Štrbáň

Na ukončení sezóny A-tímu Vám spoluhráči “zavesili” dresy pod strechu našej domovskej Šturák Arény. Stáli ste v objatí bok po boku, čo veľmi symbolicky odzrkadľovalo, ako ste spoločne ťahali Lido dlhé roky na ihrisku. Na čo ste v tých momentoch mysleli?
R.G.:„Tak áno, ako som už spomínal vyššie, tak s Vasilom som si vždy rozumel či už na ihrisku alebo mimo neho a zdalo sa mi to ako dobrý nápad mať ho opäť pri sebe keď nás “vešali” pod strop staručkej Šturák arény  =) “

A.V.: „V takých chvíľach moc nerozmýšľaš len sa snažíš užiť si to a naplno vychutnať. Keď sa nad tým zamyslím teraz, boli to pekné roky. Florbalu vďačím za veľa zážitkov, zábavy a hlavne kamarátov. V Lide vždy bola výborná partia, jediné čo tomu chýbalo bola extraligová medaila, preto držím chlapcom palce a prajem im, aby ju čím skôr pre Lido vybojovali.“

„Som prekvapený, že skončil. Je to skvelý hráč. Videl som ho hrať veľa krát túto sezónu a vždy bol najlepší hráč z toho mužstva. Ja by som veľmi ocenil, aby ešte túto sezónu odohral práve v Lide.“

Roland Bluska, tréner ŠK Lido do sezóny 2018/2019

Dlhé roky bola v Lide éra Milana Forra. Po nej prišla etapa Romana Günthera, ktorej významnou časťou bol aj Andrej Vasilenko, avšak aj tá už končí. Čísla #18#44 #66 už nikto iný v klube nosiť nebude. Gunťo sa vždy tešil najviac, keď skóroval jeho spoluhráč a to hovorí za všetko. To, čo je Mario Lemieux pre Pittsburgh Penguins je pre nás Roman Günther. Ďakujeme!

Je niečo, čo by si chcel povedať všetkým našim čitateľom nie len z Lida, ale určite aj z celého Slovenska?

„Ďakujem Vám všetkým. Spoluhráčom, kamarátom, trénerom, súperom, priaznivcom, hejterom, fanúšikom, rodine a širokej florbalovej verejnosti, ktorých som počas kariéry stretol, spoznal no i stratil. Florbal mi dal veľa a nikdy na neho nezabudnem =)“

Radosť z gólu ako “Bláznivý krémeš”
Ročník ’95 radí ročníku ’96 =)

Autor: Pavol Veninger