Ako to už býva zvykom, po skončení ligovej sezóny prichádzajú na rad letné turnaje a inak tomu nebolo ani tento rok. Aj tento raz sa naše Lidožienky nazbierali v dostatočnom ‘turnajovom’ počte a vybrali sa na Slovensky pohár do Topoľčian.
Očakávania neboli veľké, pokyny trénera, Martina Šťastného, zneli jasne: „Hlavne sa zabavte!“ Tieto slová sme si zobrali k srdcu rovnako ako slová našej vedúcej, Zory Papánkovej: „Baby, hráme to, čo vieme!“ .. a tak sme skúsili spoločne hrať florbal. Čuduj sa svete, vyšlo nám to! ;)
Turnaj sme započali v piatok na poludnie proti favorizovaným súperkám celého turnaju – Bláznivým krémešom. Nepriaznivé ohlasy z domova sa však nenaplnili a žiaden dekel sme nedostali, i keď za úspech to tiež zrovna nemožno považovať. Predsalen, bol to náš prvý zápas a potrebovali sme sa oťukať s prostredím a znova si pripomenúť hru s našimi bývalými i súčasnými spoluhráčkami, ktoré sa tak bežne na tréningoch neukazujú. Prvý polčas sme dokázali až do predposlednej minúty držať nerozhodné skóre, no v záverečných sekundách sa Krémeškám podarilo vsietiť gól, tak povediac do šatne, a tak bol stav po 15 minútach 1:0 v náš neprospech. V druhom polčase sa už súper rozstrielal o čosi viac a podarilo sa mu našu brankárku, Viki Ščasnú, prekonať hneď trikrát. Pri záverečnom hvizde teda svietilo na tabuli skóre 4:0.
Druhý zápas bol o poznanie lepší. Proti nám sa postavil súper zo ženskej ligy, nad ktorým sa nám nejedenkrát podarilo v minulosti vyhrať, avšak poslednú sezónu nám prehru stihli raz oplatiť. I tento krát bol úvod trocha opatrný a dlho svietil na tabuli počiatočný stav, avšak po vypichnutí neuváženej rozohrávky súperka nezaváhala a presnou strelou do brány poslala svoj tím do vedenia. Nikto sa však zbrane skladať nechystal. Darilo sa nám vytvárať si množstvo šancí a naša obrana marila i ten najmenší náznak šance prichádzajúci z druhej strany. No rozuzlenie prišlo až v druhej polovici zápasu, keď sa Romana Kucejová nechala presvedčiť aby už konečne vystrelila a keď tak urobila, zrazu sme sa dostali do vedenia 3:1. V závere zápasu Partizánske riskantne zahralo power-play, no žiadaný úspech to neprinieslo, práve naopak. Pri zdvorilostnej návšteve ich obrannej polovičky trafila spakruky (rozumej backhandom) loptičku Katka Karásková, loptička prebehla okolo troch hráčiek a napokon skončila pohodlne v bránke. Napokon sme sa teda tešili z víťazstva 4:1.
Druhý deň turnaju sme našťastie mohli po náročných spoločenských povinnostiach odpočívať až do popoludňajších hodín. Hoci nám to dosť pomohlo, súper z toho zrejme vyťažil ešte o čosi viac. Posledný zápas v skupine nás čakal proti neznámemu družstvu Zlatovodiek. Jediné, čo za nich hovorilo, bola prehra s Partizánskym 2:1, no rozhodne sme sa nechystali tento tím podceniť. Zápas bol pomerne vyrovnaný, no súperky nás nepustili do žiadnych šancí a prestrieľali nás presnými zásahmi a tak sa zrodil nelichotivý výsledok 5:1.
Po týchto zápasoch sme skončili na 3. mieste v tabuľke, a teda sme sa mohli rozlúčiť s priamym postupom do štvrťfinále. Čakal nás zápas o osemfinále. Osud určil, že si ho zahráme so starým známym, s Partizánskym. Partizánske bolo odhodlané oplatiť nám prehru zo základnej časti. Boli dôslednejšie, tvrdšie a otravnejšie. Ich brankárka však zrejme nemala svoj deň a tak ju najskôr strelou z diaľky prekvapila Tamara Shawkatova, ktorá vyrovnala na 1:1 a o čosi neskôr zvyšovala na 2:1 už spomínaná Katarína Karásková. Nešťastným gólom v posledných minútach ale Partizánske ešte upravilo skóre na 2:2. Tak sa zrodilo napínavé vyvrcholenie zápasu. Prvá išla na nájazdy Katka Karásková, mala sa sústrediť len na jednu vec, no žiaľ neuspela. Naša brankárka, Viki Ščasná, rovnako zneškodnila i súperov prvý nájazd. Na druhý nájazd nastúpila skúsená Monika Kvaková, ktorá vsadila na istotu a vymietla pavučinky v ľavom vinkli. Druhý súperov nájazd bol o čosi podarenejší, no Viki bola vo forme a vytlačila loptičku palcom lavej ruky a tak sa halou ozvalo len zvonivé CINK pravej tyčky. Bol na rade tretí nájazd nášho tímu, na stredovú čiaru k loptičke sa postavila Tamara Shawkatová. Pomaly sa približovala k bránke. Všetky oči v hale sa upierali len a len na ňu. Nikto nevedel, čo sa stane, ani ona to nevedela, keď tu zrazu.. v bráne ležal pavúk v bezvedomí a na loptičke pavučinka z pravého vinkla súperovej bránky! Ľudia, boli to emócie – ŠK Lido Women vyhralo 3:2 na SAMOSTATNÉ NÁJAZDY, niečo neuveriteľné. Znamenalo to pre nás mnoho, najhoršie umiestnenie by pre nás týmto pádom bolo 8. miesto – úspech po minulých rokoch.
Po úspešnom dni, treba úspešne dodržiavať tradície a tak sme sa rozhodli plniť si spoločenské záväzky i v tento deň, no trochu obozretnejšie. Zopár jednotlivcov sa však neudržalo, čo sa bohužiaľ, alebo v tomto prípade vďakabohu, odrazilo na ich ďalšom účinkovaní na turnaji.
Bola nedeľa, v skorých ranných hodinách sme nastúpili proti papierovo silnejším Bláznivým krémešom, ktoré nám v úvodnom zápase uštedril prehru 4:0. Čím bol úvodný hvizd zápasu, tým bola atmosféra hustejšia. Hala sa zapĺňala, pomaly už nebolo kam si sadnúť, šlo o veľa. Robili sme, čo sa dalo, bol to krutý a neúprosný boj. Lietali trsy vlasov, striekala krv, štiepili sa kosti! A zrazu.. bolo to tam! Prvý gól! A nie v našej bráne? Presne tak, vyhrávali sme 1:0 po strele Moniky Kvakovej takmer z polovice ihriska, ktorá sa prevalila cez členok nepripravenej brankárky. Súper začal nervóznieť, boje pri mantineli boli stále tvrdšie a tvrdšie, čo si vyžiadalo svoju daň v podobe vylúčenej hráčky súpera. Hrali sme presilovku, vsadili sme na klasiku, veď čo budeme vymýšľať. A zrazu, z ničoho nič, ako blesk z jasného neba. Previnenie súpera tvrdo potrestala Andrea Vranková a zvýšila tak na 2:0. Rozhodli sme sa vziať rozum do hrsti a zodpovedne udržiavať skóre. Vyvarovali sme sa chybám, no súper nehral až v tak dobrej psychickej pohode. Pri nedbanlivom preberaní hráčov v obrane zaútočili naše hráčky hneď v trojici a perfektná nahrávka Kataríny Karáskovej našla pripravenú Tamaru Shawkatovú, ktorá bez zaváhania poslala ŠK Lido do trojgólového vedenia. Súper zúril, k pohode mu neprispela ani nevyužitá dvojminútová presilovka. Avšak, po neudržateľnom tlaku a pridlhom striedaní sa im predsalen podarilo prekonať našu inak perfektne chytajúcu brankárku. Napokon sme ale predsa vyhrali s presvedčivým výsledkom 3:1 a favorizované Bláznivé krémeše zostali pred bránami štvrťfinále.
Predefinovali sme náš ciel, teraz keď sme tak ďaleko nemôžme odísť bez medaile, už niet cesty späť. Nemohli sme to ľuďom spraviť, zavrhli by nás ako hokejistov po olympiáde, ľudia v nás verili! Bol pred nami jediný cieľ – musíme vyhrať ešte aspoň jeden zápas!
Vo štvrťfinále sa proti nám postavil rovnako známy, no predsa iný, súper. Boli to domáce Topoľčany, no posilnené o výraznú podporu v podobe Šidlovej a Židekovej. Bolo to vyrovnané, nebudem to naťahovať, bol to typický zápas ŠK Lido vs Topoľčany. Síce sme inkasovali prvý možno povedať nešťastný gól pomerne skoro, no koncom polčasu sa nám podarilo dorovnať. V úvode druhej polovice, však rozhodcovia odpískali jeden veľmi sporný moment a nariadili trestné strieľanie pre Topoľčany. Bohužiaľ Šidlová nájazd premenila a následne z vyhratého buly strelili ďalší rýchli gól a tak sa z ničoho nič ocitli v dvojgólovom vedení. Záverom zápasu ešte upravovala konečný stav na 4:2 Katarína Karásková po krkolomnom behu, keď trafila bránu z takmer nemožnej pozície. Bojovali sme do poslednej chvíle, snažili sme sa čo to dalo, no výsledok sa nám už zmeniť nepodarilo. Nevešali sme však hlavy, stále tu bol náš cieľ, aspoň jeden zápas ešte musíme vyhrať.
Bol pred nami posledný zápas, už nebolo viac možností – dáme to tu a teraz, žiadne potom už nie je! Našim posledným súperom bol CVCH Team, po mene neznámy, no od pohľadu opäť papierový favorit. Zápas bol neskutočne vyrovnaný, bolo to ako na hojdačke, raz sme viedli my raz ony. Zopár minút pred koncom, bol zápas vyrovnaný 2:2. Už už to vyzeralo, že dotiahneme ďalší zápas k samostatným nájazdom, avšak do tretice súper povolil, keď obrane šikovne unikla Katarína Karásková, ktorá si s prehľadom vychutnala brankárku súpera a pohodlne zasunula loptičku za jej chrbát len zopár minút pred koncom zápasu. Diváci burácali, z hľadiska sa ozývalo mocné skandovanie divákov. Do konca zápasu síce zostávalo ešte dosť času na vyrovnanie, no už bolo jasné, že popri našich narastajúcich egách sa do našej brány nemôže viac nič dostať. Tak a bolo to tu, posledne sekundy.. 3, 2, 1 .. Koniec! Sme majstri sveta, sme majstri sveta! Či vlastne, to je iný sen..
Vyhrali sme – skončili sme 3. na Slovenskom pohári v Topoľčanoch!
Poviem vám, bol to neopakovateľný pocit. Budem citovať rozcítenú Zoru Papánkovú, bezprostredne po zápase: „Baby, ja sa asi rozplačem!“ A kto pozná Zoru, ten vie, že ju len tak ľahko nerozplačete.
Odovzdávačky a fotenie prebehlo už hladko, hoci sme nikdy nič podobné nepreberali a nevedeli sme ako sa to vlastne robí, myslím, že sme to zvládli obstojne. Mali sme trochu problém s novinármi a fanúšikmi, keď sme chceli opustiť halu, ale zdarne sme sa dostali k autám. V Bratislave nás vraj čakali ľudia na námestí SNP, ale my sme radšej šli domov, lebo sme po ceste zabudli kúpiť šampanské a nemali by sme čím ostriekať fanúšikov.
Autor článku: Zuzka Šišmišová
