Uplynulý víkend sme po jednej výhre a jednej prehre na domácej pôde odohrali dva finálové zápasy na hosťovskej palubovke. V sobotňajšom zápase sme odohrali 59 minút kvalitného florbalu, no vďaka minúte ako z najhoršieho sna sme boli nútení ťahať za kratší koniec. V nedeľnom zápase sa nám podarilo odvrátiť majstrovský mečbal súpera a zvíťaziť. Stav série je teda po víkende 2:2, čo znamená, že o slovenskom šampiónovi pre sezónu 2024/2025 bude musieť rozhodnúť piaty zápas. Pre väčšinu hráčov teda bude toto „superfinále“ predstavovať najdôležitejší zápas v kariére.
Cez víkend sme vstúpili do druhej finálovej série v histórii klubu, a opäť s totožným súperom, ako vlani. Poslednú prekážku v ceste za titulom predstavuje tím Tsunami Záhorská Bystrica. V sobotnom meraní síl sme na efektívne hrajúceho súpera nestačili, v nedeľu sa nám v dramatickom závere podarilo sériu vyrovnať.
Po prvých dvoch domácich stretnutiach sme v sérii vyhrávali už 2:0 na zápasy. Na vonkajší zápas sme vycestovali s cieľom ukončiť sériu v najkratšom možnom čase, no po výbuchu v tretej tretine sme museli odohrať aj štvrtý zápas. V tom nás Žilinčania prevalcovali po každej stránke. Dve prehry na hosťujúcej palubovke znamenali, že o postupujúcom do finále musel rozhodnúť piaty zápas uprostred týždňa – v stredu, v neskorých večerných hodinách. Po štarte ako z rozprávky sme zo zápasu nakoniec vydolovali ubojované víťazstvo, ktoré znamenalo, že sa aj v tejto sezóne predstavíme vo finále.
Počas víkendu sme odohrali prvú dvojicu semifinálových stretnutí. Prvýkrát v histórii klubu nám je vo vyraďovacích bojoch súperom žilinský Grasshoppers. Oba zápasy ponúkli vysokokvalitný florbal a možno ich charakterizovať ako to najlepšie, čo doposiaľ Florbalová extraliga mužov ponúkla. Na svoje si prišli fanúšikovia vyspelej taktickej hry, ale aj priaznivci, ktorí obľubujú tvrdý boj okorenený o veľké množstvo fyzických, ale aj bežeckých súbojov. Oba zápasy boli do samých záverov maximálne vyrovnané, no v oboch prípadoch sme pomyselné misky váh víťazstva preklopili na našu stranu. Do Žiliny vycestujeme so semifinálovým mečbalom.
Extraliga muži - ne 17. 8. 2014 - Brečka Ján
Lido na CZECH OPEN 2014
Muži A v Prahe
22. ročník najväčšieho turnaja na svete CZECH OPEN sa už tradične odohral v Prahe. V kategórií mužov sa predstavili tri slovenské tímy a jeden z nich sme boli práve my! Okrem nás sa zúčastnili prvoligisti z Trnavy a druholigisti zo Šale. Na turnaj pocestovalo jadro nášho A-tímu doplnené o Roba Deja z extraligového M-Športu Trenčín, ktorý nahradil na poslednú chvíľu Jožka Holíčka, ktorému zhatili plány pracovné povinnosti. Takže celková zostava bola Veninger-Vrabec, Baša,Kazimír-Günther, Letaši, Vasilenko, Golan, Štrbáň a Dej.
Na rozbehnutie náš čakal mladý súper zo Švédska a historicky prvýkrát sme si obliekli dresy na novú sezónu. Na zápas sme ale nastúpili bez Tomáša Bašu, ktorého trápila choroba. Úvod sme zachytili my, keď sme po 2,5 minúte vyhrávali 2:0 po góloch Vasilenka a Letašiho. Ďalší gól pridal Robo Dej, no bohužiaľ vlastný. Na rozdiel 2 gólov nás posunul opäť Vasilenko. Potom prišlo deja vu, keď nás piaty gól v zápase dal Kazimír, bohužiaľ však opäť do vlastnej =). To Švédov nabudilo a dvomi gólmi otočili výsledok vo svoj prospech. V oslabení vyrovnal z brejku Letaši, no o pár sekúnd na to opäť skóroval aj súper. 2 minúty pred koncom sa ale ukázalo, načo je letná príprava, keď Vasilenko prešprintoval súpera, dobehol Veningerov výhod a ľahkým tečom nám zabezpečil zaslúženú remízu!
Tento súper bol trošku z iného súdka. Tentokrát, už bol v zostave aj Tomáš Baša. Už v 14. sekunde sme prehrávali 1:0, keď Kazimírovu prihrávku súper dobrou strelou využil. To bolo však na dlhé minúty všetko. Celý zápas bol o tom, ako sme sa snažili prekonať obranu a brankára, no na všetko sme sa nadreli ako kone. Streleckú smolu prelomil 3 minúty pred koncom prvého polčasu Vasilenko. V druhom polčase nás poslal do vedenia Letaši. 3 minúty do konca nám bolo ale súpera ľúto, tak sme im opäť pekne načapovali a 5. strela Sokola v celom zápase skončila opäť za Veningerovým chrbtom.
Prvých 20 minút bolo nočnou morou. Liďáci prišli na zápas bez potrebného entuziazmu, a tak to aj vyzeralo. Súper sa poľahky dostal do štvorgólového vedenia. Na posledných 10 minút zápasu sme sa ale zobudili, no stačilo to len na 3 góly. "Dobrý" dojem zo zápasu už iba podčiarkla zlomená strelka Jožka Letašiho, ktorý si do konca turnaja nestihol poriadne zvyknúť na požičanú palicu a trošku to ubralo z jeho sniperských kvalít (ale iba trošku! =)). Chlapci tak skončili v skupine až na treťom mieste.
Prvý zápas play off sme odohrali s nemeckým súperom, ktorý na to, že hrá florbal len rok-dva, nehral vôbec zle. Prvý polčas sme dokonca nevedeli prekonať ich brankára a oddychovali sme za stavu 0:0. V druhom polčase už ale škrupina povolila a 3 zlepené góly zložili súpera na kolená. Celý čas sme mali loptu na hokejkách my a súper našťastie nepremnil pár ponúknutých šancí, a tak sa Veninger mohol radovať z čistého konta, ku ktorému mu spoluhráči pomohli.
64-finále (áno, skutočne!) bolo pre našich v ideálnom čase a na ideálnom mieste. O 8:00 na druhom konci Prahy. To znamenalo, že v piatok sme o jedenástej večer už spali a ráno sme hladní (a nie len po víťazstve) nastúpili proti favoritovi z Kolína. Parta okolo kapitána Günthera však hrala ako IBK Dalen (teda minimálne sa priblížila) a postupným zvyšovaním skóre sa ujala vedenia 4:0. Za zmienku stojí druhý gól Letašiho, keď si krásne s Vasilom vypinkali brankára v situácií 2 na 0 a pamätný gól Tomáša Bašu. Toho krížom cez šírku ihriska našiel Günther a Tomáš sa nerozpakoval a z prvej vystrelil banán! Strela síce prešla bránkovú čiaru asi iba pár minút predtým ako čítate tieto riadky, ale to nemení nič na fakte, že rýchly "release" nášho beka skončil v sieti =) Súper nám dal iba jeden gól 2,5 minúty dokonca, ktorý iba kozmeticky upravil na 4:1. Slovami klasika: "Celý čas sme boli lepší a nakoniec sme vyhrali..."
Posledný zápas sme odohrali opäť proti Švédskemu súperovi. Tentokrát mal však podobný vekový priemer ako my, podobný počet hráčov a podobnú kvalitu. Úvod bol v réžií Švédov, keď Liďákov prvých 7-8 minút točili a v 2. minúte sa ujali vedenia. Potom sa ale misky váh vyrovnali, ba dokonca naklonili na našu stranu, keď najmä prvá formácia Vasilenko-Günther-Letaši spôsobovala súperovi poriadne problémy. Od 20. minúty začala doťahovačka, keď z brejku 2 na 1 vyrovnal Vasil. My sme sa na gól nadreli, no hneď po vyrovnaní odopovedal Hallandsgatan hneď dvoma gólmi. Liďáci do súpera búšili ostošesť, a keď si aj mysleli, že skórovali, tak rozhodcovia Cibík a Tomáš im to vyvrátili. Šťastena nám pomohla pri druhom góle, keď Kazimírov bekhend po odraze skončil v bráne, no súper nás opäť schladil gólom na 2:4. Poslednú iskierku nádeje ešte 35 sekúnd do konca vykresal Letaši, ale o 10 sekúnd sme pri vabanku inkasovali, keď Švéd prekonal z brejku Veningera.
Mrzí fakt, že cesta do najlepšej 32-ky bola schodná a nepodarilo sa nám ju využiť, no na druhej strane nás môže tešiť aspoň to, že Andrej Vasilenko skončil v individuálnych štatistikách turnaja mužov na 7. mieste za 9+4 v 6 zápasoch a iba 2 góly ho delili od najlepšieho strelca! Turnaj bol inak výborne zorganizovaný, hráči sa dobre zabavili a relatívne úspešne pokrstili nové dresy.