Uplynulý víkend sme po jednej výhre a jednej prehre na domácej pôde odohrali dva finálové zápasy na hosťovskej palubovke. V sobotňajšom zápase sme odohrali 59 minút kvalitného florbalu, no vďaka minúte ako z najhoršieho sna sme boli nútení ťahať za kratší koniec. V nedeľnom zápase sa nám podarilo odvrátiť majstrovský mečbal súpera a zvíťaziť. Stav série je teda po víkende 2:2, čo znamená, že o slovenskom šampiónovi pre sezónu 2024/2025 bude musieť rozhodnúť piaty zápas. Pre väčšinu hráčov teda bude toto „superfinále“ predstavovať najdôležitejší zápas v kariére.
Cez víkend sme vstúpili do druhej finálovej série v histórii klubu, a opäť s totožným súperom, ako vlani. Poslednú prekážku v ceste za titulom predstavuje tím Tsunami Záhorská Bystrica. V sobotnom meraní síl sme na efektívne hrajúceho súpera nestačili, v nedeľu sa nám v dramatickom závere podarilo sériu vyrovnať.
Po prvých dvoch domácich stretnutiach sme v sérii vyhrávali už 2:0 na zápasy. Na vonkajší zápas sme vycestovali s cieľom ukončiť sériu v najkratšom možnom čase, no po výbuchu v tretej tretine sme museli odohrať aj štvrtý zápas. V tom nás Žilinčania prevalcovali po každej stránke. Dve prehry na hosťujúcej palubovke znamenali, že o postupujúcom do finále musel rozhodnúť piaty zápas uprostred týždňa – v stredu, v neskorých večerných hodinách. Po štarte ako z rozprávky sme zo zápasu nakoniec vydolovali ubojované víťazstvo, ktoré znamenalo, že sa aj v tejto sezóne predstavíme vo finále.
Počas víkendu sme odohrali prvú dvojicu semifinálových stretnutí. Prvýkrát v histórii klubu nám je vo vyraďovacích bojoch súperom žilinský Grasshoppers. Oba zápasy ponúkli vysokokvalitný florbal a možno ich charakterizovať ako to najlepšie, čo doposiaľ Florbalová extraliga mužov ponúkla. Na svoje si prišli fanúšikovia vyspelej taktickej hry, ale aj priaznivci, ktorí obľubujú tvrdý boj okorenený o veľké množstvo fyzických, ale aj bežeckých súbojov. Oba zápasy boli do samých záverov maximálne vyrovnané, no v oboch prípadoch sme pomyselné misky váh víťazstva preklopili na našu stranu. Do Žiliny vycestujeme so semifinálovým mečbalom.
Extraliga muži - ut 4. 10. 2016 - Brečka Ján
Lido v sezóne prvý krát naprázdno
MEX
Tsunami Záhorská Bystrica – ŠK Lido Prírodovedec 5:2 (2:0,0:0,3:2)
Kanadské body – Slezák 2+0, Paulikovič 0+2
Tresty – bez vylúčení
Strely na bránku – 29:15
V sobotu 1. októbra sa vydali Liďáci ako väčšina západného Slovenska do Stupavy. Nie však kvôli dňom zela, ale aby sa popasovali s miestnym Tsunami a uhájili prvé miesto v tabuľke. V zostave im však absentovali dvaja kľúčoví hráči – najlepší strelec tímu Letaši a „všadebol“ Bencel.
Ešte pred zápasom postihla už aj tak riedku súpisku Lida ďalšia rana, konkrétne Aďo Rieger kvôli vyťaženosti spojov nestihol pricestovať na zápas a zostal zaseknutý v Bratislave. Na zápas tak hostia nastúpili v počte 11 „korčuliarov.“ Kto by hľadal na súpiske svoju obľúbenú „šesťdesiatku“ s charizmatickým Renčim Slezákom, ten hľadal márne. Senický ostrostrelec, držiteľ žltého dresu za najtrestanejšieho hráča a notorický prispievateľ do klubovej kasičky ho nechal doma, a tak hral s náhradným dresom a číslom 84.
Úvodné buly síce hostia vyhrali, no po ľahkej strate loptičky sa rýchlo ocitli na domácom kolotoči, ktorý pretavil na gól už v 58. sekunde Kovaľ strelou, ktorá preletela snáď neexistujúcou dierou vo výstroji Dobrovodského. Lido bolo gólom zaskočené, dlho sa nevedelo dostať do tempa. Oveľa nebezpečnejší boli domáci, čomu svedčí aj pomer striel 10:4. Záverečnú minútu Lido na loptičke vyzeralo koniec tretiny a zdalo sa, že sa už nič nestane, no opak bol pravdou. Opäť ľahká strata lopty a séria kiksov v obrane znamenala druhý gól od Kovaľa, tentokrát 15 sekúnd pred koncom.
Druhá tretina by sa dala zhrnúť do slova „nuda“. Bratislavčania sa trápili s povrchom, sami so sebou, ale najmä s konsolidovaným a pozorne brániacim súperom. Po jednej z mála chýb domácej defenzívy sa ocitol sám pred Vilémom Paulikovič, no šokovaný zo samotného faktu, že ostal osamotený pred brankárom, neuspel. Nevyužitá zostala aj šanca po kombinácii Leláka s Grambličkom, ktorá bola snáď jediným svetlým momentom hostí v druhej časti hry. Napriek tomu bolo pred treťou tretinou všetko otvorené.
foto: Karin Grambličková
Šance Lida na zdramatizovanie zápasu ale takmer okamžite opäť klesli. V 42. minúte na 3:0 upravoval po typickej akcií domácich – manévrovaním za bránkou s finálnou prihrávkou na hranicu malého bránkoviska Horecký. Mravenečníci rezignovali v snahe o kombinačnú hru a skúšali to dlhými loptami. Paradoxne sa ale takýmto spôsobom presadili domáci, keď v 47. minúte Vnuk neustrážil Kubaského a bolo 4:0. V 50. minúte zablikalo hosťom svetielko nádeje, keď zo súboja pred veľkým bránkoviskom vyšiel víťazne Paulikovič a priťukol Slezákovi. Ten z frustrácie snáď aj prvý krát v živote pri streľbe zavrel oči a napálil petelicu Vilémovi do vinkla – 4:1. Lido sa snažilo zúfalo o kontaktný gól, ten ale neprichádzal. A tak to skúsil tréner Mészáros tri a pol minúty pred koncom bez brankára. Hostia si však vypili kalich horkosti do dna, keď na 5:1 zvyšoval do prázdnej bránky Kubaský. Skóre pečatil na konečných 5:2 presne minútu pred koncom opäť Slezák, no na tom, že všetky tri body zostanú doma, už nič nezmenil. Pred 117 divákmi boli najlepšími hráčmi zápasu vyhlásení Maroš Kovaľ a Filip Sekerka.
Potešilo: Výkon juniora Filipa Sekerku.
Sklamalo: Fatálne chyby v obrane, slabá medzihra, iba 15 striel na súperovu bránku.
Florbalové ozveny, Riško Lelák po súboji so stupavským "valibukom" Jakubíkom v 1. tretine:
„Ja som pretlačil chlapca čo má dvakrát také ruky ako ja!“