Uplynulý víkend sme po jednej výhre a jednej prehre na domácej pôde odohrali dva finálové zápasy na hosťovskej palubovke. V sobotňajšom zápase sme odohrali 59 minút kvalitného florbalu, no vďaka minúte ako z najhoršieho sna sme boli nútení ťahať za kratší koniec. V nedeľnom zápase sa nám podarilo odvrátiť majstrovský mečbal súpera a zvíťaziť. Stav série je teda po víkende 2:2, čo znamená, že o slovenskom šampiónovi pre sezónu 2024/2025 bude musieť rozhodnúť piaty zápas. Pre väčšinu hráčov teda bude toto „superfinále“ predstavovať najdôležitejší zápas v kariére.
Cez víkend sme vstúpili do druhej finálovej série v histórii klubu, a opäť s totožným súperom, ako vlani. Poslednú prekážku v ceste za titulom predstavuje tím Tsunami Záhorská Bystrica. V sobotnom meraní síl sme na efektívne hrajúceho súpera nestačili, v nedeľu sa nám v dramatickom závere podarilo sériu vyrovnať.
Po prvých dvoch domácich stretnutiach sme v sérii vyhrávali už 2:0 na zápasy. Na vonkajší zápas sme vycestovali s cieľom ukončiť sériu v najkratšom možnom čase, no po výbuchu v tretej tretine sme museli odohrať aj štvrtý zápas. V tom nás Žilinčania prevalcovali po každej stránke. Dve prehry na hosťujúcej palubovke znamenali, že o postupujúcom do finále musel rozhodnúť piaty zápas uprostred týždňa – v stredu, v neskorých večerných hodinách. Po štarte ako z rozprávky sme zo zápasu nakoniec vydolovali ubojované víťazstvo, ktoré znamenalo, že sa aj v tejto sezóne predstavíme vo finále.
Počas víkendu sme odohrali prvú dvojicu semifinálových stretnutí. Prvýkrát v histórii klubu nám je vo vyraďovacích bojoch súperom žilinský Grasshoppers. Oba zápasy ponúkli vysokokvalitný florbal a možno ich charakterizovať ako to najlepšie, čo doposiaľ Florbalová extraliga mužov ponúkla. Na svoje si prišli fanúšikovia vyspelej taktickej hry, ale aj priaznivci, ktorí obľubujú tvrdý boj okorenený o veľké množstvo fyzických, ale aj bežeckých súbojov. Oba zápasy boli do samých záverov maximálne vyrovnané, no v oboch prípadoch sme pomyselné misky váh víťazstva preklopili na našu stranu. Do Žiliny vycestujeme so semifinálovým mečbalom.
Pokiaľ sa nepríjemnosti a problémy so zostavou doteraz Lidu vyhýbali, naplno si to odnieslo posledné dvojkolo roku 2015. Zranenia Santera, Žilku, Holíčka, Vrabca, spoločenské či pracovné povinnosti Riegera, Grambličku alebo choroba v prípade Pagáča a Mlynarčíka donútili Lido vycestovať na ďaleký sever iba s dvanástimi hráčmi do poľa a poriadne zamixovať zostavou. Naopak, Žilinčania boli asi poriadne vystrašení, keďže prvýkrát v sezóne nastúpil jeden z najlepších strelcov histórie extraligy – Galovič.
S majstrom sme držali krok a vyrovnaný stav zhruba do desiatej minúty, potom sa to do siete Veningera začalo sypať. Kobylky zamorili ihrisko a kanonáda kobyliek sa zastavila na čísle štyri. Aj posledný gól v tretine dal Žilinčan, avšak v správnom drese. Rišo Lelák zo štandardky po prihrávke Golana znížil na 1:4 z nášho pohľadu.
V druhej tretine sa postavil do bránky Dobrovodský. Hra v prostrednej časti bola vyrovnanejšia. Naši chlapci začali páliť na bránku doslova zo všetkých uhlov. Napriek tomu mal Grasshoppers priebeh hry a vývoj zápasu pod kontrolou. Najbližšie k zvratu sme mali v 34. minúte, keď sa v rýchlom slede presadili Bachan a Letaši, ktorí znižovali na 4:6, no už v 36. minúte nás schladil domáci Miške, ktorý v zápase dovŕšil hetrik.
V tretej tretine pokračovala gólová doťahovačka, keď sa družstvá striedali v skórovaní. Štyri minúty pred koncom za stavu 9:6 pre Žilinu to ešte Lido skúsilo bez Dobrovodského so šiestimi „korčuliarmi“ avšak Günther z 30 centimetrov prestrelil prázdnu bránku a z následnej protiakcie hasil Lelák vysokou hokejkou. Následná presilovka pochovala akékoľvek šance na zvrat v zápase, navyše v nej Galovič pečatil na konečných 10:6. Mikulášsku čapicu od kabíny pre najlepšieho hráča zápasu dostal od Dobrovodského Patrik Bachan.
Potešilo: výkon Bachana v útoku (2+0), vyrovnaná partia napriek improvizovanej zostave,
Sklamalo: štyri inkasované góly v prvej tretine, obrovská maródka
Florbalové ozveny, v šatni po prvej tretine:
-"Pali, ako sa cítiš? Si psychicky v pohode?" (tréner Mészáros)
-"Áno. Cítim sa dobre. Som v pohode." (brankár Veninger)
-"Tak do druhej tretiny začne Dano." (tréner Mészáros)
Po výbornej večeri v terchovskej kolibe sa Prírodovedci presunuli do osvedčeného penziónu na Habovke, neďaleko Tvrdošína, ktoré bolo kolbišťom pre ďalšie zápolenie našej extraligy proti Nižnej. Radostné zvesti sa potvrdili a doobeda sa k mančaftu pripojil najlepší strelec v aktuálnej sezóne, čerstvo ostužkovaný Gramblička. Posledný zápas oboch tímov pred Vianocami mal benefičný nádych, keď sa oba tímy spoločne pomohli rodine Opaterových z Podbiela, ktorá to nemá v živote ľahké. Pri tejto príležitosti Nižnanci aj pokrstili nové "švédske" dresy.
Na malom ihrisku v Tvrdošíne nebola núdza o vzruch i osobné súboje. Bol to skôr boj ako pohľadný florbal. Nikto nechcel dať súperovi ani centimeter ihriska a práve Vlado Gramblička ako prvý taký centimeter využil a v 9. minúte otvoril skóre. Obrana na čele s Dobrovodským pracovala spoľahlivo a tak sa v 17. minúte presadil „proti svojim“ aj Bachan.
V druhej tretine sa ale chlapci z Lida akoby zabudli tlačiť dopredu. Nebezpečnejším tímom boli domáci a postupne začali otáčať skóre. Zásluhu na tom mali hlavne Reguly, ktorý dal prvé dva góly a Latka, ktorý na ne prihrával a sám poslal V 32. minúte Nižnú do vedenia. Keď potom ten istý hráč v závere tretiny zaskočil ľahkou strelou Dobrovodského na bližšej tyčke, hostia odchádzali do šatní s dvojgólovým mankom.
Našťastie góly padali v nedeľu iba do jednej bránky. Liďáci pridali na dôraze i presnosti a bolo to cítiť. „Na dostrel“ dostal hostí už v 42. minúte po individuálnej akcií Paulikovič, ktorý ukončil bodové a strelecké suchoty. Naviac dostalo Lido presilovku. Gramblička v nej ukázal, že nie je iba exportný strelec, ale aj nahrávač. Jeho milimetrovku bez problémov upratal do siete Lelák a v 45. minúte sa začínalo odznova – 4:4. Vo zvyšku zápasu to už bol koncert hráčov v modrom. Lelák pridal ďalší gól v 49. minúte, ktorý mal napokon punc víťazný. V 53. minúte pridával poistku Slezák. Prebojoval sa do samostatného úniku a prekvapujúco nezvolil svoje typické záhorácke zápästíčko, ale blafák do bekhendu, ktorý bol úspešný. Gólom do prázdnej brány upravil na konečných 7:4 pre Lido Gramblička. Ten si za výkon zaslúži absolutórium, keď v podstate priamo zo stužkovej sadal na vlak, aby sa dopravil na miesto zápasu. Po zápase ešte prebehla pekná ceremónia, keď aktéri zápasu odovzdali vyzbierané peniaze, i vecné dary rodine Opaterových, na čele s jedenásťročným Riškom. Posledným hráčom, ktorý dostal špeciálnu mikulášsku čapicu pre najlepšieho hráča zápasu, bol v kabíne veterán Andrej Kazimír, ktorý v zápase zblokoval obrovské, určite dvojciferné množstvo striel súpera.
Potešilo: Uragán v tretej tretine, charitatívny nádych zápasu
Sklamalo: Výkon v druhej tretine
Florbalové ozveny, maturant Gramblička v snahe odpratať loptu spred bránky:
-"Vlado, také lopty musíš odkopnúť nohou!" (veterán Kazimír)
-"To mi napadlo potom, keď som to netrafil hokejkou!"
