Po reprezentačnej prestávke nás čakal v súboji dvoch posledných majstrov trenčiansky 1.FBC. Trenčania sa v sezóne výsledkovo trápia. Z prvých siedmych zápasov dokázali vyhrať v riadnom hracom čase len raz. V posledných dvoch zápasoch však remízovali s favorizovanou Žilinou a vyhrali nad Prešovom. Tieto výsledky im mohli dodať potrebný impulz. My sme do stretnutia nastupovali vo výrazne oklieštenej zostave. Z rôznych dôvodov absentovali až siedmi hráči základnej zostavy, na čele s Nehilom, Pagáčom či kapitánom Gažíkom. V zápase sa ukázalo, že Lido aktuálne disponuje šírkou kádra ako žiadny iný florbalový klub na Slovensku, či už súčasnosti, alebo minulosti, a že aj pokiaľ vypadne tak signifikantný počet hráčov, náhradníci ich dokážu plnohodnotne zastúpiť a odviesť stopercentnú robotu. Trenčín zdolávame v pomere 11:8.
Extraligový kolotoč pokračoval aj počas predĺženého sviatočného víkendu, a to rovno dvojnásobnou zápasovou nádielkou. Symbolicky v piatok, na Sviatok všetkých svätých, bolo naplánované stretnutie dvoch aktuálne najlepších tímov ligy, v ktorom sme narazili na v tomto ročníku doposiaľ neporazenú Záhorskú Bystricu. Zápas odohrávajúci sa vo vysokej úrovni plný zvratov ponúkol divákom reklamu na ten najlepší florbal, aký na Slovensku aktuálne máme. Žiaľ, zbytočne vyprodukované „special-team“ situácie, ktoré sme ponúkli súperovi, a ktoré súper chladnokrvne trestal, rozhodli o tom, že sa na čelo extraligovej tabuľky momentálne nedostaneme. V nedeľu sme vycestovali na druhý a na dlhšiu dobu posledný košický výjazd, kde nás čakalo ATU. Strelecky rozbehnutému oponentovi sme dovolili skórovať len dvakrát a víťaznú sériu v zápasoch s týmto tímom sme natiahli na číslo 9.
V siedmom kole extraligy mužov sa v športovej hale na Dome Športu uskutočnilo ďalšie bratislavské derby. Na rýchlych parketách, ktoré nášmu štýlu hry moc nevyhovujú, na nás technicky výborne vybavení Bratislavčania vybehli vo vysokej intenzite už od prvej minúty. Svojou mladíckou dravosťou nám robili vrásky počas celých šesťdesiatich minút. Ich túžba po zdolaní mestského rivala však ani tentokrát nebola vyslyšaná.
Uplynulú sobotu sa v ďalekom Mútnom uskutočnilo piate kolo slovenskej mužskej extraligy, v ktorom sme si zmerali sily s tímom, z ktorého do Lida za posledné roky prišlo viacero výborných hráčov. Do zápasu proti Nižnej sme sa museli zaobísť bez viacerých pilierov základnej zostavy. Príležitosť ukázať sa dostali juniori, ktorí sa trénerovi odplatili za dôveru viac ako obstojne. Po, s našimi oravskými priateľmi ako vždy férovom zápase, sme zaknihovali štvrté víťazstvo v rade.
Extraliga muži - po 17. 5. 2010 - Brečka Ján
Sú v tom srdcia
Baráž o MEX
Tento víkend sa uskutočnili ďalšie dva barážové zápasy o budúcoročnú účasť v extralige. V sobotu sa hráči ŠK Lido postavili proti iba šiestim petržalským florbalistom. Proti družstvu, ktoré nemalo koho striedať, sme po troch minútach vyhrávali 3:0 a zvyšok zápasu sa v podstate dohrával v tréningovom tempe. Výsledné skóre 15:2 znamenalo naše vedenie v sérii 2:1 na zápasy.
V nedeľu však družstvo HKL-MJM nastúpilo už v podstatne silnejšej zostave. Do zápasu však lepšie vstúpili naši, keď sa v úvode prvej tretine ujali rýchlo vedenia 2:0. Potom sa však dostali „hakači“ do gólovej šance a nebyť toho, že kapitán Roman Günther zatiahol ručnú brzdu, tak by vsietili svoj prvý gól. Rozhodcovia však na tento zákrok správne zareagovali, aj keď im chvíľu trvalo, kým situáciu vyhodnotili. Z trestného strieľania sa Petržalčanom podarilo znížiť, keď pekným blafákom do backhandu prekonali nášho Martina Kuboviča. V ďalšom priebehu úvodnej dvadsaťminútovky sa nášmu Michalovi Vrabcovi podarilo skórovať, aj keď nie do správnej brány, keď pri útočnej akcii súpera nešťastne tečoval nahodenú loptu pred našu bránu. A do konca prvej tretiny sa Petržalčania ešte ujali vedenia, po tom ako Ján Križan úspešne tečoval strieľanú prihrávku tesne pred našim brankárom, ktorý nemal šancu zareagovať. Do druhej tretiny sme vstupovali s odhodlaním zabojovať, no nedarilo sa. Naopak súper ešte zvýšil svoj náskok, kým nám sa nedarilo prekonať Richarda Melíška v petržalskej bránke. Kontaktný gól sme však napokon dosiahli pri presilovej hre potom, čo nevyberaným spôsobom fauloval nášho Milana Forra „exhurikánec“ František Krajčovič. Následne približne 30 sekúnd pred koncom druhého dejstva sa nám podarilo ešte vyrovnať na 4:4. Naši do tretej tretiny nastupovali nabudení, s túžbou po víťazstve. Avšak šťastena akoby nám nepriala. Petržalskému brankárovi sme pri dvoch pekných akciách zazvonili na tyčky a tak sa potvrdilo staré známe „nedáš, dostaneš“, a to hneď dvakrát, aj keď jeden z gólov bol dosiahnutý vysokou hokejkou. Stav bol 6:4 pre družstvo HKL-MJM. Našim sa však do konca tretiny neskutočnou bojovnosťou a odhodlaním najskôr podarilo znížiť, keď najobetavejší hráč ŠK Lido Milan Forro ideálne prihrával Andrejovi Vasilenkovi a nakoniec aj vyrovnať gólom Martina Krivoša na 6:6. Predĺženie sa začínalo vylúčením za hrubosť hráča HKL-MJM, avšak našim sa početnú výhodu premeniť nepodarilo. V ďalšom priebehu predĺženia boli šance na obidvoch stranách, avšak všetky príležitosti zostali nepremenené. Nasledovali tak samostatné nájazdy. Milanovi Forrovi sa prvý nájazd nepodarilo premeniť, naopak „hakačom“ áno. Ďalej však naši Andrej Kazimír spoločne s Martinom Krivošom skórovali, kým na druhej strane sa Petržalčanom nedarilo prekonať nášho Martina Kubovič. Rozhodnúť mohol a aj tak učinil dlhoročný hráč ŠK Lido Marcel Uríček. Zápas sa skončil výhrou ŠK Lido 7:6 po samostatných nájazdoch, čím sme vyhrali celú sériu 3:1 na zápasy, čo znamená, že v budúcej sezóne sa opäť zaradíme medzi desať najlepších mužských družstiev Slovenska súťažiacich v extralige.
Na záver je nevyhnutné pochváliť za neskonale obetavý výkon Milana Forra. Všetci sme radi, že je nezameniteľnou súčasťou ŠK Lido. Niektorí florbalisti o ňom hovoria, že je najlepší hráč na Slovensku, iní to spochybňujú, avšak na tom nezáleží. Podstatné je to, že ide o športovca s veľkým Š, ktorý dáva tímu svoje srdce a je odhodlaný bojovať za každú cenu s vypätím všetkých síl aj napriek zraneniu, s ktorým by minimálne mesiac nemal vôbec chodiť, nieto ešte hrať. To je obeta, ktorá si zaslúži od každého jedného člena tímu jedno veľké ďakujem. Ďakujeme ti Milan.