Uplynulý víkend sme po jednej výhre a jednej prehre na domácej pôde odohrali dva finálové zápasy na hosťovskej palubovke. V sobotňajšom zápase sme odohrali 59 minút kvalitného florbalu, no vďaka minúte ako z najhoršieho sna sme boli nútení ťahať za kratší koniec. V nedeľnom zápase sa nám podarilo odvrátiť majstrovský mečbal súpera a zvíťaziť. Stav série je teda po víkende 2:2, čo znamená, že o slovenskom šampiónovi pre sezónu 2024/2025 bude musieť rozhodnúť piaty zápas. Pre väčšinu hráčov teda bude toto „superfinále“ predstavovať najdôležitejší zápas v kariére.
Cez víkend sme vstúpili do druhej finálovej série v histórii klubu, a opäť s totožným súperom, ako vlani. Poslednú prekážku v ceste za titulom predstavuje tím Tsunami Záhorská Bystrica. V sobotnom meraní síl sme na efektívne hrajúceho súpera nestačili, v nedeľu sa nám v dramatickom závere podarilo sériu vyrovnať.
Po prvých dvoch domácich stretnutiach sme v sérii vyhrávali už 2:0 na zápasy. Na vonkajší zápas sme vycestovali s cieľom ukončiť sériu v najkratšom možnom čase, no po výbuchu v tretej tretine sme museli odohrať aj štvrtý zápas. V tom nás Žilinčania prevalcovali po každej stránke. Dve prehry na hosťujúcej palubovke znamenali, že o postupujúcom do finále musel rozhodnúť piaty zápas uprostred týždňa – v stredu, v neskorých večerných hodinách. Po štarte ako z rozprávky sme zo zápasu nakoniec vydolovali ubojované víťazstvo, ktoré znamenalo, že sa aj v tejto sezóne predstavíme vo finále.
Počas víkendu sme odohrali prvú dvojicu semifinálových stretnutí. Prvýkrát v histórii klubu nám je vo vyraďovacích bojoch súperom žilinský Grasshoppers. Oba zápasy ponúkli vysokokvalitný florbal a možno ich charakterizovať ako to najlepšie, čo doposiaľ Florbalová extraliga mužov ponúkla. Na svoje si prišli fanúšikovia vyspelej taktickej hry, ale aj priaznivci, ktorí obľubujú tvrdý boj okorenený o veľké množstvo fyzických, ale aj bežeckých súbojov. Oba zápasy boli do samých záverov maximálne vyrovnané, no v oboch prípadoch sme pomyselné misky váh víťazstva preklopili na našu stranu. Do Žiliny vycestujeme so semifinálovým mečbalom.
Extraliga muži - včera o 21:05 - Franek Michal
V superfinále sme ťahali za kratší koniec. Sezónu končíme na striebornej pozícii
V unikátnom piatom zápase finálovej série, ktorý bol bezpochyby vrcholom kariér väčšiny našich hráčov, sme pred zaplnenými tribúnami Šport Arény v Malackách náš veľký moment do zlatého konca nedotiahli. Na slovenskom florbalovom piedestáli nás po triumfe z minulej sezóny strieda Záhorská Bystrica.
Už od rozcvičky hnali svojich miláčikov dopredu početné fanúšikovské tábory vytvárajúce elektrizujúcu atmosféru, dosahujúcu nebetyčné hodnoty decibelov počas celej doby trvania zápasu. Ani v tomto stretnutí sme však nezachytili úvod a po trpezlivých zakončeniach Bangu a Siváka sme prehrávali už 0:2. Vietor do plachiet nám vrátil v 17. minúte Lukáš Nôta, ktorý po narážačke od Patrika Bachana neobvykle razantnou strelou z prvej vymietol pravý horný roh Riegerovej bránky, v ktorom nebolo priestor na nič iné, len na loptičku. Do konca tretiny sa už skóre nezmenilo, a to ani napriek vylúčeniu Petra Bangu z 18. minúty. Po zbytočnom a zákernom faule na Ondreja Gažíka mimo dosahu kamier, ktorý spáchal, keď sa hra konala na opačnej strane ihriska, mohol byť rád, že mu rozhodcovia udelili len menší trest.
Ten istý hráč pridal v 26. minúte aj tretí gól svojho tímu. Na tento gól sme však zareagovali už o 35 sekúnd. Na konci rýchleho protiútoku si Ondrej Pagáč skúsene zasekol bekčekujúcu obranu súpera a strelou „popod podlahu“ k bližšej žŕdke dopravil loptičku do siete. O necelú minútu ho napodobnil Michal Franek, ktorý pohotovým zakončením pretavil na gól Kopeckého prácu za bránkou Tsunami. Sťaby mávnutím čarovného prútika bolo vyrovnané a my sme sa hlavami dostali „na koňa.“ V nasledujúcich minútach sme však mentálnu vzpruhu na zlepšenie herného prejavu nepremenili, ba naopak. Súper pôsobil, akoby s ním dva inkasované góly v rýchlom slede nijako nezamávali a pokračoval v bezchybnej účelovej hre. Do konca tretiny sa presadil ešte dvakrát a my sme tak do poslednej prestávky vstupovali so stratou dvoch presných zásahov.
V úvode tretej tretiny nás v ofenzívnom naštartovaní sa za dobiehaním manka zasekol hráč súpera Čilijak, po ktorého zakončení musel Dobrovodský loviť loptičku zo svojej siete už šiestykrát. V 45. minúte naviezol Patrik Bachan loptičku až na úroveň súperovej bránky, odkiaľ milimetrovo našiel na osi číhajúceho Nôtu, ktorý po nezištnej prihrávke znížil. V nasledujúcom priebehu sme však dostali dva hlúpe góly a 12 minút pred koncom sme na Záhorskú Bystricu strácali už štyri presné zásahy. Nasledovala hra bez brankára, v ktorej sme síce trikrát skórovali, no zároveň sa rovnaký počet krát hosťom podarilo pri vyhadzovaní loptičky z obrannej ulity na vlastnej polovici trafiť sa medzi naše tri žrde. Po záverečnom hvizde zavládla vlna sĺz a sklamania. Titul sa nám obhájiť nepodarilo.
Dovoľte nám poďakovať sa vám, všetkým fanúšikom Lida, či už tým, ktorí si našli cestu do malackej športovej haly, alebo tým, ktorí nám posielali energiu spoza televíznych obrazoviek, za neskutočnú podporu, ktorá nás hnala dopredu počas celej sezóny. Vašu podporu sme na ihrisku intenzívne vnímali. Opäť raz ste nám pripravili sezónu, na ktorú, aj vašim pričinením, nikdy nezabudneme. Budúci rok urobíme všetko pre to, aby sa titul vrátil tam, kde mu to svedčí najviac. Vidíme sa v septembri!
