Prestupové obdobie je už januára ukončené, no až teraz sa s nami lúči Richard Lelák. Opora zadných radov prišla zo Žiliny na začiatku septembra, no po poslednom dvojkole v Trenčíne je už Rišo opäť hráčom majstrovského Grasshopperu. O tom ako sa u bratislavských "Rangers" cítil, ako sa mu hralo a či ešte do Lida zavíta sa dočítate viac v nasledujúcich riadkoch!

Ako hodnotíš svoje hosťovanie v ŠK Lido? Posunulo ťa niekam herne alebo osobnostne?

Z určitej časti mi vytvorilo nový pohľad na slovenský florbal, a dalo veľa do môjho ďalšieho pôsobenia v ňom. V Lide sa sformovala úžasná skupina ľudí, ktorá to dúfam už túto sezónu dotiahne ďaleko. Pre mňa ako individualitu to bola tiež obrovská skúsenosť, keďže som mal celkom inú úlohu ako v mojom kmeňovom klube, čo som si samozrejme užíval.

Bol to veľký skok prejsť zo žilinskej organizácie do bratislavského klubu?

Ani nie. Z podstatnej časti kvôli super kolektívu, ktorý mňa a ďalších novicov úžasne prijal a veľmi rýchlo sme sa cítili ako „domáci“. Herne sme sa zo začiatku sezóny do určitej miery hľadali, ale naše výkony mali rastúcu tendenciu, za čím treba hľadať v prvom rade prácu Gaba Meszárosa. Čo sa týka organizácie klubu, to je až na pár výnimiek všade po Slovensku podobné, a myslím, že kluby o svojich rezervách vedia a pracujú na zlepšení.

Bol si spokojný s úlohou v mančafte a „floor-timemom“ ktorý si v Lide dostával?

Určite. Tréner do mňa vložil dôveru, ktorú si cením a snažil som sa ju vrátiť vo forme spoľahlivých výkonov na ihrisku.

Ako hodnotíš svoje výkony počas hosťovania?

Ťažko odpovedať. Určite mám ešte veľký priestor na zlepšenie a snažím sa ho postupne zmenšovať, aj keď možno pomalšie, ako by som si prial. Celkovo však mám zo svojho pôsobenia pozitívny pocit a verím, že som nikoho nesklamal.

Kto ti počas hosťovania azda najviac prirástol k srdcu?

Výborne som vychádzal s každým z tímu. Ale keď musím niekoho špeciálneho spomenúť, tak určite kolegu z obrany a kapitána Maťa Golana, na ihrisku Romana Gunthera, Martina Santera a Vlada Grambličku, a mimo neho predovšetkým Bašistu (Patrik Bachan) či Dana Dobrovodského. Avšak ešte raz musím zopakovať, že kolektív v Lide je úžasný, a výborne vychádzam s každým jedným členom.

Aj s Renčim Slezákom?

Renči je dobrý chalanisko, a cením si že sa vôbec nehanbí poslať ma „na párečky“.

Nebudú ti chýbať potréningové a pozápasové chorály, ktoré ťa vyzývajú, aby si napravil ofinu?

Budú, ale myslím, že chalani si aj tak nájdu príležitosť, takže sa nebojím ukončenia tejto tradície.

Ako vidíš šance svojho tímu a Lida v playoff?

Grasshoppers prvé miesto, Lido tretie. :D Svojmu tímu vždy dôverujem, takže neprípúšťam žiadne vypadnutie, a vzhľadom na silné a slabé stránky Lida budem dúfať, že im vyjde dobrý žreb, a prebojujú sa čo najďalej.

Nemáš obavy zo stávky s trénerom Gabrielom Mészárosom, že v prípade vzájomného stretu v playoff podstúpi porazený drastický kadernícky zákrok?

Vôbec. Mám dôveru vo svoje schopnosti a schopnosti mojich spoluhráčov, a verím, že Lido v prípade stretu vyradíme. Ale samozrejme, mýliť sa môžem a v tom prípade to zoberiem chlapsky a pôjdem na koleno.

Vieš si predstaviť spoluprácu s Lidom aj v budúcnosti?

Všetko závisí na okolnostiach, možnostiach a na mojom súkromnom živote. Ďalšiu spoluprácu si predstaviť viem, ale určite by som to nebral ako hotovú vec.

Rišovi v staronovom pôsobisku prajeme veľa šťastia a hlavne zdravia!

Autori: Pavol Veninger a Gabriel Mészáros

Foto: Karin Grambličková/Facebook ŠK LIDO