Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Klub
Drahé autá odparkované pred 5 hviezdičkovým hotelom, dámy v elegantných róbach usrkávajúce z pohárov dobre vychladeného šampanského, muži fajčiaci cigary a debatujúci o bridži, golfe a akciách na trhu, servilní čašníci roznášajúci strieborné misky s kaviárom, pomalý džez s potiacim sa trúbkárom hrajúci v pozadí.
Aj takto mohol prebiehať druhý ročník pravidelného odovzdávania cien pre najlepších Liďákov v uplynulej sezóne, ale my sme sa rozhodli, že si pôjdeme opiecť pár špekáčikov na Železnú. Keďže plno áčkarov bolo na turnaji v Tvrdošíne, odovzdali sa len ocenenia v kategóriách ženy, muži B a štyri celoklubové ceny. Niektoré ocenenia boli založené na štatistických výkonoch jednotlivých hráčov, pri iných si držiteľa ceny zvolili hráči spomedzi seba alebo o ich udelení rozhodli tréneri jednotlivých družstiev.
Začnime oceneniami pre naše nežnejšie stvorenia. Tréner Martin Šťastný, prezident klubu Filip Gilányi a funkcionár Václav Kolátor odovzdali ceny pre tieto členky družstva ŠK Lido Women. Trenďo okorenil veľa cien aj vtipným príhovorom. Cenu pre najproduktívnejšiu hráčku - Forro Trophy ako i cenu pre najlepšiu strelkyňu - Pinčel Trophy získala neprítomná Romana Kucejová. Najužitočnejšou hráčkou bola zvolená kapitánka Andrea Vranková a odnáša si Milan Trophy. Najlepšou obrankyňou a trofej Moky Trophy patrí Janke Belanovej, ktorá odovzdanie svojej ceny premeškala ale nakoniec prišla, videla a dostala diplom. Nezabudlo sa ani na naše brankárky, najlepšou brankárkou sa stala a cenu Kolátor Trophy si odniesla Jana Szakáčová, druhá brankárka Viki Ščasná zas dostala ocenenie Skokan zelený Trophy pre hráča s najväčším pokrokom. Benjamín Trophy - cena pre najlepšieho nováčika sa stal korisťou neprítomnej Katky Boďovej. Cenu pre najväčšiu úspešnosť streľby (Gunťo Trophy) získala Stanka Tomášková, pretože slovami trenďa "za celú sezónu mala jednu poriadnu strelu a dala dokopy dva góly, čo vychádza na úspešnosť streľby 200 %". Najsnaživejšou hráčkou sa stala Katka Karásková a odnáša si Kudžo Trophy, pretože "aj keď 30x padne, 31x sa zodvihne a ide ďalej". Cenu pre najslušnejšieho hráča vtipne pomenovanú Vrabec Trophy si odniesla Evička Macová, lebo "jej je občas ľúto aj keď súper s nami prehráva". Najnamakanejšou hráčkou (Schwarzenegger Trophy) sa stala Júlia Janiglošová, cenu pre hráčku s najpevnejšími nervami (SiDementný?! Trophy) získala Zuzka Šišmišová. Špeciálnu cenu za oddanosť florbalu (Zorilla Trophy) získala hráčka po ktorej je táto trofej pomenovaná - Zora Papánková. Najlepšie si loptu dokázala kryť a cenu Zadek Trophy získala Majka Brezániová, cenu za najväčšiu radosť z gólu Euphory Trophy získala Zuzka Andrejčáková. Cenu Sebec Trophy pre najlepšieho zakončovateľa získala najmä kvôli svojim kanadským bodom 8+0 Tamara Shawkatová. A nakoniec najagresívnejším hráčom (Agresor Trophy) sa stala Ivana Bardoňová.
Čo sa týka B-tímu, svojej povesti nezostal nič dlžný Martin Kubovič, ktorý dostal Absentér Trophy pre hráča s najčastejšou absenciou na tréningoch (no kvalitným výkonom). Na odovzdávanie sa však nedostavil. Preto nemohol prijať ani druhú, oveľa cennejšiu trofej pre najlepšieho brankára - Kolátor Trophy. Smrtiaci backhand Trophy získal kapitán Béčka - David Braun, najlepším nováčikom a titul Benjamín Trophy získal Rasťo Bencel. Pinčel Trophy pre naj strelca ako i Forro Trophy pre najproduktívnejšieho hráča získal nestarnúci Marcel Uríček a poslal tak znamenitý odkaz mladším spoluhráčom, ako sa to robí! Najslušnejší bol v tejto sezóne Viktor Vnuk a patrí mu právom Lido Byng Trophy, cenenú Milan Trophy pre najužitočnejšieho hráča získal Janko Žúbor. Najlepším obrancom (Moky Trophy) sa stal Daniel Dzurányi, najväčší zápal pre hru ukázal Ľuboš Hečko ml. (Floorball Passion Trophy). Skokan Zelený Trophy pre hráča s najväčším progresom si ukoristil Jakub Švrček, hráčom, ktorý je dušou tímu (Wilsch Trophy) si odniesol Peťo Kralovič.
Z celoklubových ocenení si cenu pre najlepší tím odniesol A-tím, najmä pre postup do extraligy. Najlepším trénerom sa stal tréner mladšej a staršej prípravky Václav Kolátor. Cenu za šeciálny prínos získala Zuzana Šišmišová, najmä za pozíciu trénerky dorastu a starších žiakov. Posledným celoklubovým ocenením bola cena za najlepšieho fanúšika, ktorú nedostal jedinec ale rovno celá rodina Hečkovcov, ktorých sme mohli vidieť skoro na každom zápase Lida v tejto sezóne.
Najdôležitejším na celom podujatí nebolo ani tak odovzdanie cien, ale spoločné posedenie a poďakovanie hráčom za predvedené výkony v uplynulej sezóne. Veríme, že sa takto stretneme aj o rok a v družnej atmosfére si pogratulujeme k tomu, že sme jeden klub a ťaháme za jeden koniec povrazu.
fotogaléria: link
JH