Slovenský pohár v Topoľčanoch patrí medzi moje srdcovky, či už kvôli tomu, že sa hrá počas víkendu mužský aj ženský turnaj, ale hlavne sa tam stretávame skvelá partia chalanov, ktorý sa cez rok moc nevidia. Po minuloročnej odmlke, sme opäť prihlásili tím pod hlavičkou ŠK Victory Stars Nová Dubnica. Manažér tímu Jakub Dubovický, ktorý sleduje Slovensko spoza Rakúskych vrchov zvaných Alpy, vytvoril tím, ktorého základ tvorili súčasný a bývalý hráči z Novej Dubnice, pár kúskov z M-Športu a po neveľkom presviedčaní sme zlomili hrdého Liďáka, brankára Daniela Dobrovodského, aby nám kryl chrbát. Náš skaut mal na lane aj hráča svetového kalibru Romana Gunthera, ktorého žiaľ pracovné povinnosti nepustili.

Mužstvá boli v turnaji rozdelené do dvoch skupín po siedmych účastníkoch systémom každý s každým, z ktorých neskôr postupovali prvý štyria v skupine. Los k nám bol prijateľný a priradil nám ľahších protivníkov i keď s vyhliadkou ťažkého súpera do štvrťfinále.

Zostava bola nasledovná:
Daniel Dobrovodský - Peter Blažej, Róbert Dej, Jakub Dubovický, Marián Gregorík - Samuel Dávidek, Jozef Fléger, Matúš Madaj, Lukáš Meliš, Ondrej Pagáč, Róbert Ševčík, Martin Žilinský

Už dopredu sme vedeli, že prvý zápas bude najťažší, keď sme nastúpili proti tímu Club 69 s takými persónami ako florbalista roka Juraj Matejka, v úlohe najlepšieho strelca uplynulej sezóny v extralige sa predstavil Miroslav Mikolaj a najjagavejšiu hviezdu tímu predstavoval český reprezentačný brankár Tomáš Kafka. Trochu sa však prerátali a na zápas nastúpili v počte kusov 6, čo znamenalo, že pri našom dobrom striedaní, im na konci duelu nestačili sily, čo sa aj potvrdilo, keď sme na úvod zaznamenali parádnu výhru 4:0 a to nás nakoplo do celého turnaja a Dana Dobrovodského k dych berúcim výkonom počas celého víkendu, keď ukázal chlapcom z českej extraligy, že ani prázdna brána neznamená ľahkú príležitosť na skórovanie, keď v nej stojí on a bravúrnymi tygrími skokmi ich dokázal vymazať a nielen v tomto zápase!-Ale povedzme, že sme mali aj štastie keď Mikolaj minútu pred koncom strieľaľ do prázdnej brány zvnútra veľkého bránkoviska, avšak trafil iba všadestojaceho-všadebehajúceho Pagáča alias Bochníčka a.k.a Bocciho. (pozn. DD)- No a ja už som sa zamýšľal, že zavesím hokejku na klinec, lebo dať gól brankárovi takého zvučného mena a ešte k tomu víťazný, to sa nepodarí každý deň, ale povedal som si, že ten turnaj ešte teda dohrám.

Ďalšie zápasy pre nás predstavovali povinnú jazdu, čo sme potvrdili výhrou tímom Orámdňes 6:4 v zápase v ktorom sme im povolili skórovať až za šesťgólového rozdielu. A večer sme si vychutnali chlapcov z Modry, ktorých skóre sme zaťažili štrnástimi kúskami, jediné čo nás mrzelo bolo, že sa nám nepodarilo Danovi udržať druhé čisté konto v turnaji, keď sa im podarilo dotlačiť jednu loptičku za jeho chrbát.

V sobotu ráno sme bojovali hlavne sami so sebou, vinou oslavy narodenín Martina Žilinského, ktorého únava tak zmohla, že sa nedostavil ani na zápas proti Plecháčom. Zápas sme dobojovali do konečného stavu 4:2 v náš prospech. Po obedňajšom spánku sme hrali proti celku AtyPilsi?, ktorý nás síce prekvapil tromi rýchlymi gólmi ale už do polčasu sme stihli otočiť skóre na svoju stranu a pohodlne zvíťaziť 7:4.
Posledný zápas v skupine sme s tímom Ice Players Sereď, ktorý po viacerých rošádach prišiel iba o piatich hráčoch, s brankárom samozrejme, tak sme ich zákonite šetrili a dali im iba 10 kúskov. Dano zaznamenal druhé čisté konto, i keď sa ho snažil náš Peter Blažej vyviesť z miery naznačením strely na vlastnú bránu, ale Dano mu to nespapal a ani brvou nepohol. Podľa mňa, už myslel na to čo bude robiť večer a hru si nevšímal. –Už sa nám chladilo pivo na izbe, predsa J. (pozn. DD)-

Vo štvrťfinále nás čakal nepríjemný súper v ešte nepríjemnejšom čase J (8:40) s menom TJ Dobrkovice, ktorý minulý rok obsadil 3. miesto a veru že to bola dráma až do konca, keď sme víťazstvo poistili až strelou do prázdnej brány minútu pred koncom. –Robo Dej to zahnal na mravenečníka. (pozn. DD)-

Našu cestu za triumfom ukončili až chalani z Trenčína a Stupavy pod názvom FLORBALKI SK TEAM, ktorý nás zaskočili umnou hrou s veľkými individualitami typu Mareka Bulka, Martina Kuboviča a Jakuba Klobučníka, ktorý obdržal spolu s naším Danom najmenej gólov na turnaji! Duel to bol vyrovnaný a mal kvalitné parametre, veď v ňom nastúpili takmer výlučne extraligoví hráči. Patový stav 1:1 rozlúskol Kubovič pár minút pred koncom vynikajúcouindi-vindi akciou z ľavého krídla, keď jednou rýchlou kľučkou na stred typu „Poď sem, kam ideš!“ obalamutil dvoch našich brániacich hráčov a z troch metrov zavesil po „víko“. Zápas sme nakoniec prehrali 1:3, ale rozhodne sme sa nemali za čo hanbiť.

V zápase dvoch porazených sme nastúpili proti Sběračom z Česka a i keď obidva tímy už vidno, nemali taký veľký zápal pre hru, boli sme to my, ktorí pôsobili živšie, ale zhodou pradivných okolností sme ani sekundu nevyhrávali v zápase. V riadnom hracom čase sa zrodilo skóre 2:2. Súper vedel potrestať naše chyby a jednu fatálnu spravili 4 minúty pred koncom, z ktorej sme dostali gól po prečíslení do odkytej brány – 1:2.Vyzeralo to nedobre, ale ani nie minutu po vedúcom góle súpera si zobral slovo neúnavný Pagáč a.k.a Bocci, keď zakončil rýchly protiútok po spolupráci s Flégerom. Na turnaju pokračoval v tradícií strieľania veledôležitých gólov (áno, góly už dáva výlučne hokejkou), ktorú začal v treťom barážovom zápase a ktorá doteraz nedá Detvancom spávať. (pozn. DD)Zápas nakoniec dospel k samostatným nájazdom. V nich zlaté ručičky Roba Deja (člen all star teamu turnaja), Jožka Flégera (člen all star teamu a najlepší strelec turnaja) a rýchle prsty Dana Dobrovodského rozhodli v nájazdoch o tom, že nám neskôr na vyhlasovaní zavesili na krk bronzové medaily.

Vo finále nastúpili proti sebe FLORBALKI s Clubom 69. I keď vyhrávali naši semifinálový premožitelia už 6:0. V dueli, v ktorom nakoniec rozhodoval jediný gól, sa museli strachovať o víťazstvo až do poslednej sekundy, kedy najlepší brankár turnaja (samozrejme po Danovi) Klobučník (btw. zaslúžene :D – pozn. DD) zaistil zákrokom zápasu zlaté medaily pre svoj tím.

Na turnaji sme vyhrali najviac zápasov so všetkých tímov, ale jediná prehra v semifinále nás stála možnosť zabojovať o zlaté medaily. Avšak vyhrali sme svoj posledný zápas na turnaji, získali v solídnej konkurencii bronzové medaily a to sa ráta. Odniesli sme si aj množstvo zážitkov aj mimo haly, o čom by vedel rozprávať nemenovaný žltý kontajner na plasty :D. Ale o tom samozrejme taktne pomlčíme. Do Topoľčian sme predsa zamierili predovšetkým za kvalitným florbalom, čo splnilo naše očakávania.

Ondrej Pagáč (jemná korektúra Daniel Dobrovodský)