„Kopcov“ prestup do Fínska sa udial veľmi rýchlo a nečakane. Keď sa ešte koncom júla zapojil s mužským áčkom do finálnej fázy letnej prípravy, ani len netušil, že už o mesiac bude trénovať v rámci štruktúr jedného z historicky najprestížnejších fínskych klubov, tamperskom Nokian KrP. Na poslednú chvíľu mu však prišla ponuka odísť do krajiny tisícich jazier cez študentský výmenný program Erazmus+ a on túto ponuku prijal.

„Fínsko som si ako cieľovú destináciu vybral najmä kvôli florbalu, aby som mohol spojiť príjemné s užitočným a nabrať nové skúsenosti nielen do života, ale najmä aby som sa florbalovo posunul. Odišiel som na jeden semester, takže na Vianoce sa vrátim domov na Slovensko a pripojím sa k mužstvu Lida. Odkedy som prišiel, trénujem hlavne s akadémiou u22, avšak vzhľadom na fakt, že som narodený v decembri 2001 a kategóriu u22 môžu hrať len hráči narodení v roku 2002 a mladší, nastupujem v B tíme mužov, ktorý pôsobí v tretej najvyššej fínskej lige, tzv. Suomasarja. Okrem toho mi tréneri poskytli možnosť pravidelne sa zúčastňovať tréningových jednotiek mužského A-tímu, fínskych vicemajstrov, ktoré sú už úplne o niečom inom. Nasadenie a tempo na týchto tréningoch je niekoľkonásobne vyššie ako vo finále play-off slovenskej extraligy. Hra sa odohráva v plnej rýchlosti, na rozhodovanie v rámci hry nemá človek vôbec čas a súboje sú na tréningoch rovnako tvrdé, ako na zápasoch – napriek tomu, že sú chlapci spoluhráči, idú sa navzájom fyzicky zničiť a nič si nedarujú.“

Dostať sa do povedomia fínskeho veľkoklubu, ktorý v uplynulej sezóne fínskej najvyššej súťaže F-liigy skončil po sedemzápasovej finálovej bitke na celkovom druhom mieste, nie je jednoduché, avšak vzhľadom na pretrvávajúcu intenzívnu spoluprácu a partnerské väzby medzi trénerskými štábmi ŠK Lido a Nokian KrP sa prestup upiekol veľmi hladko a Tomáš nemusel riešiť žiadne problémy v súvislosti s hľadaním dočasného florbalového útočiska. Ohľadom spolupráce s Nokianom KrP budú mať fanúšikovia možnosť dozvedieť sa viac v pripravovanom dokumentárnom filme o ŠK Lido, ktorého premiéra uzrie svetlo sveta už čoskoro. O krátke vyjadrenie k bilaterálnej spolupráci sme požiadali hlavných trénerov oboch klubov, Jakuba Horeckého, ako aj Janneho Kainulainena:

Jakub Horecký: „Do tréningového procesu sme aplikovali niekoľko prvkov, ktoré sme si z našej cesty do Fínska priniesli. Pravidelná výmena informácii s trénerom Kainulainenom nám neustále prináša možnosť rastu a nových možností, napríklad transfer Tomáša Kopeckého. Kolegom z Nokianu patrí obrovská vďaka, pretože ich ochota spolupracovať je bezhraničná. Pevne verím, že spolupráca medzi klubmi sa bude naďalej prehlbovať a naši hráči, či už momentálne Tomáš, alebo jeho ďalší budúci nasledovníci, si svoju púť naplno užijú a naberú v Nokiane množstvo cenných skúseností.“

Janne Kainulainen: „Za náš klub môžem povedať, že sme so spoluprácou s ŠK Lido Bratislava nadmieru spokojní. Pravidelne absolvujem obohacujúce diskusie s hlavným trénerom Horeckým, ktorý je výnimočne kompetentný tréner a naučil ma množstvo nových vecí. Dúfam, že spolupráca medzi našimi dvoma klubmi sa v budúcnosti ešte viac prehĺbi!“

A čo na Tomáša hovorí samotný Janne Kainulainen?

„Po vašej minuloročnej návšteve sme veľmi radi, že sa nám podarilo do radov našej akadémie získať sľubného útočníka Tomáša Kopeckého. Tomáš je v skutku veľmi technicky vybavený športovec výkonnostne schopný zúčastňovať sa tréningov aj v rámci nášho extraligového tímu.“

O pár kilometrov južnejšie, v hlavnom meste bronzových medailistov z posledných MS v hokeji, pôsobí ďalší liďák Daniel Fehér. Ten sa, rovnako ako Tomáš, dostal do Lotyšska cez študentský program Erazmus+ a svoj pobyt by si bez florbalu nevedel predstaviť.

„Pri ceste do Rigy som nemal veľké oči. Mojim pôvodným cieľom bolo trénovať s akýmkoľvek tímom a udržiavať sa, aby som odchodom z Lida nevypadol z tréningového procesu a keď-tak nastúpiť do univerzitnej ligy. Komunikoval som s troma tímami, no nakoniec som si vybral tím Kekava hrajúci lotyšskú Elvi Ligu (najvyššiu súťaž, pozn. red.) a myslím, že lepšie som urobiť nemohol. Kolektív je super, všetci sú milí a priateľskí, super partia. Nakoniec som si vybavil medzinárodný prestup a som súčasťou A-tímu.“

V posledných rokoch patria lotyšská a slovenská reprezentácia do približne rovnakého výkonnostného koša, a síce medzi tímy druhého sledu patriace na priečky 5.-8. vo svetovom rankingu. Rovnako sa hovorí, že lotyšská liga je výkonnostne porovnateľná s tou slovenskou. Preto nás zaujímalo, ako vidí toto porovnanie „Fehi“ a či extraligové kluby v oboch krajinách fungujú v rovnakých podmienkach.

„Zázemie máme skvelé, máme novú halu na ktorej je stabilne gerflór, disponuje plne vybavenou posilňovňou, pred halou sa nachádza bežecký ovál s tartanom, na ktorom mávame „suché tréningy“ za každého počasia, bez ohľadu na dážď či sneh. Hala je prakticky naša, okrem malých gymnastiek tam žiadne iné športy nie sú. Kedykoľvek mám chuť, môžem si ísť zacvičiť a pokiaľ v hale akurát nemá tréning iná kategória, môžu si prísť hráči zastrieľať. Podobne ako v Lide máme dvoch trénerov, pričom jeden má na starosti kondičnú a silovú prípravu a do florbalu sa nestará a druhý je florbalový tréner so skúsenosťami z F-liigy. Je veľmi cítiť, že lotyšskí hráči pravidelne hrávajú najvyššie súťaže vo Fínsku alebo Švédsku a potom, keď sa s takýmito skúsenosťami vrátia do domácej ligy, výrazne pozdvihujú jej úroveň. Liga je teda pochopiteľne na vyššej úrovni v porovnaní s tou našou. Rovnako aj návštevnosť v halách je podstatne vyššia, ako u nás, možno aj preto, že zo zápasov neexistujú žiadne livestreamy. Diváci si teda za florbalom musia ísť osobne, ak oň majú záujem, a to napriek tomu, že vstup nie je zadarmo. Majú to však veľmi dobre premyslené, pretože lístky sa dajú kúpiť online a nikto priamo v hale nemusí riešiť pokladňu a vyberanie vstupného. S výnimkou jediného tímu má každý extraligový tím vo svojej hale rovnaký povrch, gerflór, a keď hráte a trénujete každý tréning/zápas na úplne rovnakom povrchu, úplne inak sa pracuje. Florbal je tu skrátka o level vyššie.“

Najmladší liďácky vyslanec, účastník ostatných majstrovstiev sveta juniorov Samuel Morávek si pre svoj životný a zároveň aj florbalový rast vybral druhú z kolísok florbalu. Prostredníctvom stredoškolského programu v rámci kultúrnych výmen mal možnosť vybrať si krajinu, kde by chcel rok žiť. Vo Švédsku žije a študuje v meste Jonkoping.

„Už minulý rok som rozmýšľal, že by som si chcel vyskúšať život v zahraničí. Po konzultácii a podpore zo strany rodičov sa mi to tento rok podarilo. Rozhodoval som sa medzi Nemeckom a Švédskom, pretože obe považujem za vyspelé krajiny s kvalitným školstvom. Rozhodujúcim želiezkom na miske váh bol práve florbal, v zdokonalení sa v ktorom som videl väčšie možnosti práve v krajine troch koruniek. Program však funguje tak, že do poslednej chvíle neviete, do akého mesta vás pošlú. Som veľmi šťastný, že v mojom prípade mi bolo vybrané mesto Jonkoping, jedno z väčších miest s množstvom florbalových príležitostí.“

Florbalovo pôsobí v klube KFUM Jonkoping, pričom nastupuje za dve kategórie. Medzi mužmi hráva štvrtú divíziu, šiestu najvyššiu švédsku súťaž. Okrem toho nastupuje aj v tíme U17, na štart v ktorom mu bola udelená výnimka. Momentálne pracuje na tom, aby sa prepracoval do nominácie juniorského tímu, ktorý je jeden z najlepších v celom Švédsku.

„Mal som šťastie, že som sa dostal do florbalovej rodiny, ktorá mi veľmi pomohla pri hľadaní klubu. Počas prvých troch týždňov som absolvoval tréningové jednotky viacerých klubov. Po následných konzultáciách s trénermi som si vybral práve KFUM, kde vidím najväčší potenciál rastu. Florbalovému rozvoju tu podriaďujem prakticky všetok voľný čas. Snažím sa mať každý deň nejaký tréning – ak nie florbalový, tak posilňovňu alebo beh. Okrem toho sa snažím dodržiavať aj všetky sprievodné aktivity ako strečing, mobilizačné cvičenia, kvalitná regenerácia, pravidelný a kvalitný spánok a pod. Jeden z mojich cieľov je zahrať si švédsku juniorskú najvyššiu súťaž, avšak momentálne je táto túžba ešte vzdialená.“

A aký je švédsky florbal?

„Omnoho rýchlejší, ako u nás. Najväčšími rozdielmi sú kvalita prihrávok, prehľad v hre a rýchlosť. Fyzicky sa štvrtá divízia, ktorú hrám, veľmi podobá našej extralige. Rozdiel pociťujem aj v organizácii. Na zápasoch a tréningoch mávame pravidelne troch až štyroch trénerov, pričom každý má na starosti iný aspekt hry. Taktiež pozorujem obrovskú podporu fanúšikov na tribúnach. Na naše dorastenecké zápasy sa chodí pozerať viac ľudí, ako na slovenskú extraligu.“

Na januárový, resp. júnový návrat chlapcov sa už všetci v klube tešíme. Dúfame, že nadobudnutými skúsenosťami pozdvihnú našu hru na ešte vyššiu úroveň.