Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Klub - pi 11. 9. 2015 - Brečka Ján
"Lido je navždy" - Vasilenko končí kariéru
Klub
Dlhoročný "leftwinger" prvého útoku sa po šiestich rokoch strávených pri florbale rozhodol, že florbalku zavesí na klinec. Andrej Vasilenko v posledných troch sezónach vyhral tímovú cenu pre najproduktívnejšieho hráča (Forro Trhophy), keď nás dvakrát viedol v prvej lige a tento rok v extralige. V historických štatistikách patrí bez pochýb na popredné priečky v kanadskom bodovaní nášho klubu. V tomto článku si trošku viac priblížime jeho pôsobenie v našej malej florbalovej rodine.
Na pár otázok sme spýtali aj samotného Andreja =)
Ako si spomínaš na svoj príchod do Lida a koho si si prvého zapamätal?
A.V: "Na prvý tréning do slávnej Šturak arény ma dotiahol Sidney (pozn. Peter Štrbáň), nebol to úplne prvý kontakt s Lidom už predtým som si proti viacerým chalanom zahral na školskom Moky Cupe, keďže som prišiel počas rozbehnutej sezóny potom to už išlo rýchlo, behom nejakých dvoch týždňov už som hral prvé zápasy. No a prvý koho som si zapamätal bol asi Tono Wilsch vtedajší tréner a prezident Lida, skutočne jedinečná osobnosť :) "
Vasil, ako ho všetci v tíme poznajú, prišiel ku nám v sezóne 2009/2010 spolu s Púchovským parťákom Sidneym Štrbáňom, keď sme prvýkrát hrali M1 a jeho skúsenosti z hokeja mali na tím okamžitý účinok. Cez sezónu si florbal trošku oťukal a pomohol Liďákom postúpiť do baráže proti HKL-MJM Petržalka kde bol najjagavejšou hviezdou práve Vasil s bilanciou 7+3 a bol na ploche pri každom dôležitom góle.
V ďalších sezónach tvoril stabilný útok s Güntherom a Štŕbáňom, ktorý motal hlavy súperov a pre Lido sa stal len veľmi ťažko nahraditeľným kanonierom. Vasil bol vždy mužom pre ťažké chvíle, čo sa potvrdilo hneď v nasledujúcej sezóne, keď sa Liďáci prebojovali do play off, a aj keď sme zápas prehrali 9:4, tak Vasilenkovi svietilo v kolonke produktivity 4+0 a média sa za ním len hrnuli!
S kým sa ti v Lide hralo za tie roky najlepšie?
A.V: "Na výber spoluhráčov sa u trénerov rozhodne sťažovať nemôžem, najviac som toho odohral asi s Gunťom, so Sidom, s Kazkom a neskôr s Jožkom Letašim. Ak by som mal vybrať iba jedného tak poviem asi Gunťa. Vďaka nemu som často mohol sledovať dianie na našej polovici len z bezpečnej vzdialenosti."
Ďalšie sezóny sa niesli v podobnom duchu a Vasil sa veselo preháňal po ihrisku aj naďalej. Až na výnimku, keď sa v sezóne 2011/2012 zranil v zápase proti Trenčínu, potom nasledoval erazmus v Anglicku. Za dobu jeho neprítomnosti Liďáci zostúpili do M1. Počas svojej kariéry počul od súperov nejedno pomenovanie hodné ocenenia "Perla roka". Napríklad taký "Karatista" a "Maďar z Púchova" sú zdrojom zábavy v šatni aj teraz! =)
Ktorý zážitok s Liďákmi ti utkvel v pamäti najviac?
A.V: "Tých zážitkov bolo za tie roky milión, samozrejme na tie horšie človek časom zabudne a v pamäti ostanú len tie dobré. Najviac toho bolo asi počas sústredení na Morave a na taktických poradách. Každopádne dodnes ľutujem, že som nevidel toho Sidneyho visieť na plote :)"
Sezóny ubiehali, či už v prvej lige alebo extralige a na čele tabuľky produktivity sa toho veľa nemenilo. V uplynulej sezóne 2014/2015 vyhral Púchovský kanonier tímové bodovanie o 12 bodov a v celej lige skončil na delenom siedmom mieste najlepších nahrávačov. Po úspešnej baráži sa Vasil rozhodol, že súťažnému florbalu dáva zbohom.
Prečo si sa rozhodol ukončiť svoju florbalovú kariéru?
A.V: "Tak ono je to mix rôznych vecí, ale na konci dňa hlavné dôvody boli asi málo času a tiež motivácie, keď si človek musí pred zápasom púšťať Golove motivačné videá na youtube aby sa mu vôbec chcelo ísť hrať asi je niečo zle :). Ale takto nejako som to mal vymyslené už pred dvomi rokmi, keď som si pred sezónou vravel, že ak postúpime tak si ešte rok v extralige zahrám a hotovo. Takže teraz len nastal správny čas."
Vasilov posledný gól súťazný gól v 5. zápase baráže proti Detve
Čo budeš robiť teraz s toľkým voľným časom?
A.V: "Mám časovo veľmi náročnú prácu, takže voľného času veľa nemám, keď už, tak sa snažím nejako hýbať, hlavne korčule a bicykel, sem tam fitko a samozrejme každú stredu máme s kolegami firemnú futsalovú ligu, tam občas musím aj behať (kto neverí nech sa príde pozrieť :))
Vasil nezaháľal ani na letnej príprave a prinieslo to výsledky! =)
Vedel by si si predstaviť, že by si sa v budúcnosti vrátil do Lida v nejakej inej funkcií? Napríklad trénera?
A.V: "Okolo trénerčiny som sa troška motal počas minulej sezóny a bolo to poučné ale pravdupovediac neviem si teraz niečo také predstaviť. Ono aby to človek mohol robiť na úrovni musí tomu venovať podstatne viac času ako samotní hráči a na to má momentálne môj deň málo hodín. Každopádne Lido nie je na pár rokov Lido je navždy, ja som v Bratislave, živý, zdravý takže ak bude treba nejakým spôsobom Lidu pomôcť tak by sme asi niečo vymysleli."
Budeš sledovať zápasy áčka v novej sezóne?
A.V: "Samozrejme, to už máme s Mokym dohodnuté, pekne po Slovensky to budeme veľmi fundovane komentovať z tribúny vždy keď sa bude dať."
Takto vyzerala v skratke cesta Andreja "Vasila" Vasilenka. Bolo toho však omnoho viac, čo sa do jedného článku nezmestí. Správnym spôsobom perfekcionista, rešpektovaná osobnosť v kabíne, hráč, ktorý aj keď nebol kapitán, vždy vedel zvoliť tie správne slová, aby dodal spoluhráčom ten správny impulz. Nad všetkým však vyčnieva fakt, že aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, tak kabínu opúšťa v prvom rade dobrý chalan a kamarát a ak bude mať raz Lido vlastnú halu a budú sa pod strop vešať dresy, tak po Forrovej 18-ke to bude práve Vasilova 44-ka, ktorá bude žiariť nad ostatnými Liďákmi.