Lido som si vybral, lebo potrebovalo skúsených hráčov! - Viktor Šulla =)

Klub

Už to je nejaký ten piatok od posledného rozhovoru, a tak sme sa rozhodli, že vám trošku spestríme flrobalové leto. Takže po dlhšej odmlke (tradičnom štrajku) vám priblížime profil dorastenca Viktora Šullu, ktorý svojimi parádičkami baví tribúny a zapĺňa florbalové stránky pravidelnými highlightmi. Teda, aj to určite príde, keď bude florbal viac medializovaný! =)

Pre tých čo ťa nepoznajú sa prosím ťa predstav. Odkiaľ si, kam chodíš do školy, koľko máš rokov, rodinný stav, poprípade niečo iné čo by mali o tebe naši čitatelia vedieť?

Moje meno je Viktor Šulla, mám 15 rokov a bývam v dedine Bernolákovo. Som najmladší z mojej rodiny. Mám 18-ročného brata, mamu a otca. Hrával som rôzne športy, ale najviac ma zaujali ľadový hokej a florbal. Ako 12-ročný som sa zúčastnil televíznej súťaže Superchyty a skončili sme na 1. mieste! :O V škole som získal tiež rôzne úspechy ako napr. z dejepisnej olympiády som skončil na 5. mieste. Počas florbalového tréningu som sa naučil pískať na prstoch, viem žonglovať najviac s tromi loptami a v tábore som sa naučil kliky s tlesknutím za chrbtom (pozn. red.: dobrý tip na kondičné tréningy!) :DDDDDDD. Na školu idem na všeobecné gymnázium Grösslingová 18 (GAMČA).

Prečo si sa rozhodol práve pre GAMČU? Aké boli prijímačky?

Pre GAMČU som sa rozhodol preto, lebo je to jedno z najlepších gymnázií v Bratislave, chodia tam moji známi, je vynovená, nachádza sa blízko Eurovey a hlavne v jedálni sú denne na výber 4 jedlá. Prijímačky boli dosť ťažké hlavne z matematiky, na ktoré bolo málo času.

Ako a kedy si sa dostal do Lida?

Do Lida som sa dostal pred rokom s 2 spolužiakmi (postupne sa do Lida dostalo aj niekoľko iných žiakov z mojej školy. Lido som si vybral preto lebo prehrávalo väčšinu ligových zápasov a potrebovalo skúsených hráčov, ktorí by ho posunuli vpred :D (pozn. red.: ešteže ťa máme Viktor =)) A hlavne preto lebo mi zo všetkých ostatných tímov najlepšie vyhovovala cesta na tréningy.

Vieme, že si spolu s Filipom Sekerkom hrával hokej. Prečo si sa rozhodol meniť hokejky?

V 7. ročníku som si zlomil ruku tak, že som viac ako pol roka nehral/netrénoval ľadový hokej a za ten čas sa mi zhoršila kondícia, zlomená ruka mi zoslabla a trvalo by nejaký čas kým by som sa vrátil k normálu. S Filipom Sekerkom som sa rozhodol meniť hokejku aj preto, lebo by som nestíhal chodiť pred školou/po škole na všetky hokejové tréningy, a tak sa mi florbal zdal menej časovo náročný.

Túto sezónu si získal dve ocenenia (Pluska Trophy a Milan Trophy) a bol druhý najproduktívnejší hráč. Čo sa zmenilo oproti minulému roku? Viac ti vyhovovala nová trénerka Zuzka Šišmišová?

Minulý rok som sa prispôsoboval k štýlu hry florbalu a zvykal na nových spoluhráčov, tento rok už mi to proste išlo s trénermi to nemá nič spoločného :DDDD

Na ihrisku si známy svojimi parádičkami, za čo si si (minimálne odo mňa =)) vyslúžil prezývku Datsyuk. Stotožňuješ sa s tým? Hráš to tak pre divákov, či je to jednoducho tvoj štýl?

Moje „parádičky“ sú jednoducho môj štýl a pre divákov sa to nedá hrať lebo skoro žiadni nie sú, ale niekedy sa prídu pozrieť na zápasy rodičia niektorých hráčov :)

Si jedným z prvých členov Bernolákovskej légie (6 hráčov) a zakladajúcim členom regimentu pravákov. Kde sa vás toľko v tom Bernolákove berie? =)

Bernolákovo je proste „talent“ na športy. Bernolákovskí florbalisti sú už od začiatku školského roka prísne trénovaní v školskom florbalovóm krúžku pod dozorom talentovanej pani učiteľky/trénerky - Ľ. L. , kde „makajú“ a „zlepšujú“ svoju techniku. :D

Aký je tvoj vzťah k letnej príprave? =)

Na letnej príprave som bol iba párkrát z dôvodu špeciálneho kondičného military tábora :D (pozn. red.: really?!) a dovoleniek, ale rád by som tam chodil častejšie keby som mal viac času.

A teraz otázka, na ktorú čakajú iste všetky dievčatá - si zadaný? =P Ak nie, ako inak tráviš tvoj voľný čas?

Zadaný nie som, :P svoj voľný čas trávim s kamošmi vonku na kofole alebo na skateparku.

Viktorovi ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov v škole, v živote no najmä na florbale!

Autor: Pavol Veninger