Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Od zisku majstrovského titulu uplynulo už približne päť týždňov a naši muži pomaly nabiehajú z režimu užívania si majstrovských osláv do režimu absolvovania úmornej letnej prípravy na ďalšiu extraligovú sezónu. Počas obdobia, v ktorom nebudú prebiehať žiadne ligové súťaže, sa čitatelia môžu tešiť na informácie z kuchyne ŠK Lido v podaní viacerých zaujímavých osôb. V prvom zo série článkov sa vrátime k finálovej sérii, avšak trocha z iného uhla pohľadu.
Pozornému oku diváka určite neuniklo, že počas druhého finálového merania síl nás nielen počas zápasu, ale aj počas obdobia niekoľkých hodín príprav na zápas sprevádzali traja mladí nádejní florbalisti v rámci tzv. Game Day Experience. Išlo o benefit, ktorý mali počas predaja vstupeniek na premiéru nášho filmu „Lido: Florbalová cesta severom“ možnosť získať fanúšikovia, ktorí si zakúpia lístok ako súčasť najhodnotnejšieho ponúkaného balíčka. Možnosť stráviť finálový deň s hráčmi áčka dostali darom od bývalého dlhoročného kapitána mužov Romana Gűnthera ako odmenu za tvrdú drinu a zodpovedný prístup počas tréningových jednotiek Matúš Pozemka, Dominik Hrdina a Ján Cheben. Prví dvaja menovaní sa postavili pred náš mikrofón.
„Bol to výborný zážitok a super nápad poskytnúť nám takúto možnosť nazrieť do kabíny áčka. Zistil som, čo hráči robia pred zápasmi, počas prestávok medzi tretinami, aj po zápase. Videli sme, ako sa na hru motivujú a aj to, ako majú pripravené videá s hrou súpera, ktoré si musia naštudovať, ale aj s tým, ako chytá súperov brankár. Je toho oveľa viac ako v našich mládežníckych kategóriách,“ uviedol pre redakciu Lida Matúš Pozemka, hrajúci za našich mladších žiakov. Pre jeho florbalového kolegu zo starších žiakov, Dominika Hrdinu to bola „veľmi cenná skúsenosť , či už do florbalovej budúcnosti , ale aj do života. Chalani boli super otvorení a nebáli sa odpovedať aj na osobnejšie otázky. Zároveň bolo veľmi zaujímavé prísť na návštevu do bytu, v ktorom bývajú dvaja slovenskí reprezentanti. Na chalanoch bolo vidno , že si veľmi rozumejú nie len ako spoluhráči , ale aj ako ľudia.“
Trio mladých florbalových nadšencov začalo deň spoločným obedom so štvoricou hráčov áčka: Danielom Dobrovodským, Vladimírom Bačinským, Teodorom Beriacom a kapitánom Ondrejom Gažíkom. Po výdatnom zdravom predzápasovom jedle pokračovali chalani s našimi hviezdami domov, kde mali možnosť pozorovať, ako prebiehajú posledné hodiny pred možno najdôležitejšími zápasmi ich kariér. Následne prišli medzi prvými do haly, aby zažili všetky kabínové, ale aj rozcvičkové rituály. Počas zápasu boli s nami na striedačke a všetko dianie pozorovali z tej najbližšej možnej „ruky.“
A čo z toho našim mladým florbalistom utkvelo v pamäti najviac?
„Asi najviac sa mi uložilo do pamäti to, ako sme išli s Teom Beriacom a Vladom Bačinským do obchodu nakúpiť tímové občerstvenie a ako sa Teo s Vladom pokúšali od predavačov zohnať veľké kartóny, z ktorých by sme si mohli spraviť transparenty. Predavači na nás pozerali, či nám šibe. A samozrejme to, aký mal Teo neporiadok v Izbe.“
„Najviac sa mi do pamäte vryla atmosféra celého zápasu. Išlo o prvé finále extraligy v histórii Lida sprevádzané vypredanou halou. Videli sme asi to najlepšie, čo nám slovenský florbal môže ponúknuť.“
Veríme, že si chalani tento deň užili a že sme v nich aj takouto formou priložili drievko do pomyselného florbalového zápalu, aby pri našom športe vydržali až dokým nebudú mužmi. Veríme, že o niekoľko rokov budú hrať finále aj oni sami a ako vzory poslúžia ďalším mladým florbalistom budúcnosti.