Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Klub
Aj keď to tak nevyzerá, začalo sa leto a s ním aj pre väčšinu florbalistov neodmysliteľné turnaje organizované po celom Slovensku.Na jednom takom bol aj náš hráč Ondrej Pagáč, ktorý sa s nami podelil o svoje dojmy z nedávno konaného turnaja TS CUP v Tvrdošíne.
Ondrej Pagáč: Nastúpil som v tíme Warriors Nemšová, a.k.a. ,ako sme sa zhodli v Tvrdošíne na novom názve, Uránové tyče. Skladba tímu bola pestrá, keď v nej nastúpili 2 juniorské reprezentantky (Valéria Malíchová, Viktória Ďuríková), seniorská reprezentantka Viktória Bobotová a reprezentant Veľkej Británie v hokejbale na terajšom svetovom šampionáte Vladimír Porubský a chlapci z Nemšovej a po jednom kuse z Novej Dubnice. Ďalej naším "trénerom" bola reprezentantka a čerstvá posila Švajčiarskeho tímu Wizards Bern Burgdorf pôsobiaceho v najvyššej súťaži Alžbeta Ďuríková.
Kompletná zostava teda bola: Rajníček Tomáš - Viktória Bobotová, Michal Franta, Andrej Patka, Filip Rajníček - Viktória Ďuríková, Valéria Malíchová, Ondrej Pagáč, Vladimír Porubský, Peter Rajníček.
Hrali sme v amatérskej časti, ktorá sa hrala 2x12 minút, systémom 4+1 na zmenšenom ihrisku.
V skupine sme odohrali 5 zápasov proti tímom z Česka a Slovenska. Ďalej do štvrťfinále postupovali iba prví dvaja zo skupiny.
Prvý súper bol tím HAWRVOLTS z Česka. Následkom už štvrtkového večerného sústredenia sme ráno neboli schopný pozbierať sily a gól sa nám podarilo streliť až minútu pred koncom zásluhou Andreja Patku, keď už sme dostali 5 kúskov. Konečný stav 1:5.
Druhým súperom boli vraj trojnásobný víťazi z minulých rokov Valachien snipers (CZE). Tí na nás vybehli a naložili nám 4 góly za prvú polovicu zápasu. Potom ako keby z nás spomienky na včerajší večer vyprchali a v druhej polovici sme odpovedali rovnako 4 loptičkami v ich sieti. Nakoniec minútu pred koncom dali víťazný gól, a skóre uzatvorili strelou do prázdnej brány. Konečný stav 4:6.
V piatok večer sme sa rozhodli zrelaxovať v Termálnom kúpalisku Oravice a náš sobotňajší súper ORAVA ELITE, v ktorého tíme nastupoval aj bronzový hráč z posledného šampionátu v ľadovom hokeji do 20 rokov Michal Kabáč, ráno poňal prípravu tak ako my večer predtým a vyprášili sme ich 4:1.
Na obed sme hrali s celkom Slovana, nie však bratislavského ale z Rimavskej Soboty ktorý ťažil z našej neschopnosti, keď sme im na 2 góly nahrali do prázdnej brány a tretí sme si doslova strelili my sami. Náskok súpera sme dokázali zmazať v druhej polovici za 2 minúty, ale potom nie a nie dať gól, až dokým sa mne 3 minúty pred koncom nezjavila prázdna brána, po prihrávke od spoluhráča Petra Rajníčka, ako Bucovi v poslednom barážovom stretnutí, ktorého vysvetlenie ako veľmi išla jeho strela vedľa, sme neskôr večer počuli nespočetne krát, avšak moja strela išla asi 100 násobne tak vedľa brány ako Bucova. Výsledok 3:3.
V nedeľu ráno sme hrali posledný zápas proti Johansonovcom a keďže obidva tímy už vedeli pred zápasom, že nepostúpia zo skupiny a večer predtým sa konala aj diskotéka, tak bolo jasné, že vyhrá ten, kto tancoval menej v ten večer, keď zápas sa hral o 8:20 ráno. V zápase, v ktorom sa mi podarilo prvýkrát skórovať na turnaji a to dokonca 2 razy, sme vyhrali bez bez väčších problémov 7:3.
Zo skupiny sme nepostúpili, skončili sme v nej na 4. mieste a celkovo na 12.
Na koniec dodávam, že víťazom turnaja sa stali hráči IBK Humpolec (SVK).
Pagimu ďakujeme za pekný článok a veríme, že do novej sezóny vykalibruje mierítka :)
Ak máte podobne pekné spomienky na niektorý letný turnaj, radi ich uvítame a zverejníme :)
JH