Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Klub - po 12. 8. 2013 - Brečka Ján
"...pyramídy na konci tréningu mi až tak nevadia" - Tamara Shawkatová
Klub
Nevedeli ste sa dočkať kedy príde
ďalší prírastok do rubriky "Tie isté otázky, iné odpovede"? Dnes vám
predstavíme opäť nežnejšiu časť našej malej rodiny v podobe Tamči
Shawkatovej.
Pre tých čo ťa nepoznajú by si
mohla o sebe niečo prezradiť. Odkiaľ si, kde si študovala a budeš študovať, či
pracuješ, poprípade čo iné robíš vo voľnom čase.
Volám sa Tamara Širin Shawkatová,
mám 18 rokov a narodila som sa v Bratislave kde aj žijem. Do školy som chodila
na Súkromné Slovanské gymnázium a od septembra začínam študovať na Vysokej
škole výtvarných umení, odbor grafický dizajn. Mimo športu sa vo voľnom čase
venujem napr. hudbe alebo kresleniu. Pracovať zatiaľ našťastie nemusím :)
Ako si sa dostala k florbalu a
potom do Lida?
Florbal som začala hrávať asi
pred 4 rokmi, keď malo pár kamarátok nápad vytvoriť team v Devínskej Novej Vsi.
Väčšina z nás držala hokejku v rukách prvý krát, tak potom aj vyzerali výsledky
zápasov, no a po roku sme sa rozpadli. Tie z nás čo vo florbale chceli
pokračovať odišli do vtedy novovzniknutého Snipers. O Lide som sa dozvedela od
spolužiakov, kam sme pred dvoma rokmi prestúpili zo Snipers takmer všetky a
dúfam, že tu už zostanem. Sme skvelý kolektív a nemám sa načo sťažovať. Dokonca
ani pyramídy na konci tréningu mi až tak nevadia :)
Túto sezónu ste ako ženy v prvej
lige skončili tesne na nemedailovej priečke. Ako vnímaš 4. miesto s odstupom
času?
Najprv ma to sklamalo keďže nám
tretie miesto a barážové zápasy ušli vlastne iba o skóre. Na druhej strane sme
od minuloročnej sezóny spravili velký pokrok, hlavne vďaka trénerovi Maťovi a
tiež Saki v bránke. Stále máme veľké rezervy či už v technike alebo kondičke
napriek tomu sme zápasy zvládli veľmi dobre, prekonali sme aj svoje vlastné
očakávania a myslím že so 4. miestom môžme byť spokojné. Verím, že ak nás
neopustí naša bojovnosť ( a naučíme sa občas trafiť prázdnu bránu) tak sa
ďalšiu sezónu umiestnime vyššie bez problémov.
V tíme ste ako sestry spolu s
Majkou Môťovskou a Katkou Karaskovou a pôsobíte tak aj na ihrisku. Majka však
ide na školu do Zlína, a tak už za nás asi hrať nebude. Bude sa ti s tým ťažko
vyrovnávať, že sa už toľko
neuvidíte a nebudete spolu
vyhrávať všetky tri?
To je pravda, s babami si
rozumieme ako v živote tak aj v útoku. Sme zohrané, viacmenej sa dopĺňame - ja
rozmýšlam, Majka behá a Katka striela góly :D Čo sa týka Majky a Zlínu - stále
trochu dúfam že sa jej podarí posilniť nás aspoň na nejakých zápasoch, pretože
centra potrebujeme. Každopádne veľmi tragicky to neberiem, hrá sa mi dobre so
všetkými Liďáčkami.
Na strednej si bola spolužiačka
takmer so všetkými chalanmi z juniorky a tiež už aj so spomínanou Majkou a
Katkou. Neliezlo ti už niekedy na nervy, že si videla tie isté tváre v škole,
po škole a na tréningu? =)
Práve naopak, sú to moji najlepší
priatelia, to že sme boli spolužiaci a hrali sme za jeden tím bolo super.
Hranie florbalu v triede cez prestávky bolo na dennom poriadku. Samozrejme že
sme si z času na čas liezli na nervy, bodaj by nie po ôsmych rokoch :)
Chodíš cez leto s babami aj po
turnajoch, či iba oddychuješ?
Jasné, turnaje sú moja najoblúbenejšia
časť florbalu, vždy keď je možnosť a nájde sa čas tak idem. Tento rok to bol
síce iba tradične Slovenský pohár v Topolčanoch a SlovakOpen.. uvažuje sa ale
ešte nad Prešovom v auguste tak uvidíme.
Je niečo, čo by si chcela
odkázať našim drahým čitateľom?
Našim drahým čitateľom odkazujem
nech si užijú zvyšok leta a nech majú radosť z hry či už sa darí alebo nie :)