"...pyramídy na konci tréningu mi až tak nevadia" - Tamara Shawkatová

Klub

Nevedeli ste sa dočkať kedy príde ďalší prírastok do rubriky "Tie isté otázky, iné odpovede"? Dnes vám predstavíme opäť nežnejšiu časť našej malej rodiny v podobe Tamči Shawkatovej.

Pre tých čo ťa nepoznajú by si mohla o sebe niečo prezradiť. Odkiaľ si, kde si študovala a budeš študovať, či pracuješ, poprípade čo iné robíš vo voľnom čase.

Volám sa Tamara Širin Shawkatová, mám 18 rokov a narodila som sa v Bratislave kde aj žijem. Do školy som chodila na Súkromné Slovanské gymnázium a od septembra začínam študovať na Vysokej škole výtvarných umení, odbor grafický dizajn. Mimo športu sa vo voľnom čase venujem napr. hudbe alebo kresleniu. Pracovať zatiaľ našťastie nemusím :)

Ako si sa dostala k florbalu a potom do Lida?

Florbal som začala hrávať asi pred 4 rokmi, keď malo pár kamarátok nápad vytvoriť team v Devínskej Novej Vsi. Väčšina z nás držala hokejku v rukách prvý krát, tak potom aj vyzerali výsledky zápasov, no a po roku sme sa rozpadli. Tie z nás čo vo florbale chceli pokračovať odišli do vtedy novovzniknutého Snipers. O Lide som sa dozvedela od spolužiakov, kam sme pred dvoma rokmi prestúpili zo Snipers takmer všetky a dúfam, že tu už zostanem. Sme skvelý kolektív a nemám sa načo sťažovať. Dokonca ani pyramídy na konci tréningu mi až tak nevadia :)

Túto sezónu ste ako ženy v prvej lige skončili tesne na nemedailovej priečke. Ako vnímaš 4. miesto s odstupom času?

Najprv ma to sklamalo keďže nám tretie miesto a barážové zápasy ušli vlastne iba o skóre. Na druhej strane sme od minuloročnej sezóny spravili velký pokrok, hlavne vďaka trénerovi Maťovi a tiež Saki v bránke. Stále máme veľké rezervy či už v technike alebo kondičke napriek tomu sme zápasy zvládli veľmi dobre, prekonali sme aj svoje vlastné očakávania a myslím že so 4. miestom môžme byť spokojné. Verím, že ak nás neopustí naša bojovnosť ( a naučíme sa občas trafiť prázdnu bránu) tak sa ďalšiu sezónu umiestnime vyššie bez problémov.

V tíme ste ako sestry spolu s Majkou Môťovskou a Katkou Karaskovou a pôsobíte tak aj na ihrisku. Majka však ide na školu do Zlína, a tak už za nás asi hrať nebude. Bude sa ti s tým ťažko vyrovnávať, že sa už toľko

neuvidíte a nebudete spolu vyhrávať všetky tri?

To je pravda, s babami si rozumieme ako v živote tak aj v útoku. Sme zohrané, viacmenej sa dopĺňame - ja rozmýšlam, Majka behá a Katka striela góly :D Čo sa týka Majky a Zlínu - stále trochu dúfam že sa jej podarí posilniť nás aspoň na nejakých zápasoch, pretože centra potrebujeme. Každopádne veľmi tragicky to neberiem, hrá sa mi dobre so všetkými Liďáčkami.

Na strednej si bola spolužiačka takmer so všetkými chalanmi z juniorky a tiež už aj so spomínanou Majkou a Katkou. Neliezlo ti už niekedy na nervy, že si videla tie isté tváre v škole, po škole a na tréningu? =)

Práve naopak, sú to moji najlepší priatelia, to že sme boli spolužiaci a hrali sme za jeden tím bolo super. Hranie florbalu v triede cez prestávky bolo na dennom poriadku. Samozrejme že sme si z času na čas liezli na nervy, bodaj by nie po ôsmych rokoch :)

Chodíš cez leto s babami aj po turnajoch, či iba oddychuješ?

Jasné, turnaje sú moja najoblúbenejšia časť florbalu, vždy keď je možnosť a nájde sa čas tak idem. Tento rok to bol síce iba tradične Slovenský pohár v Topolčanoch a SlovakOpen.. uvažuje sa ale ešte nad Prešovom v auguste tak uvidíme.

Je niečo, čo by si chcela odkázať našim drahým čitateľom?

Našim drahým čitateľom odkazujem nech si užijú zvyšok leta a nech majú radosť z hry či už sa darí alebo nie :)

Rozhovor sprostredkoval: Pavol Veninger