Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Klub - ut 6. 8. 2013 - Brečka Ján
S Palom Veningerom sme sa stali dobrými kamarátmi a snažíme sa tahať jeden druhého - Daniel Dobrovodský
Klub
Po krátkom neúspešnom štrajku, sme tu opäť v plnej poľnej a pokračujeme v predstavovaní hráčov ŠK Lido v plnej paráde. Ďalším pánom na holenie nie je nik iný, ako Dano Dobrovodský, jeden z brankárskej dvojičky chytajúcej za A-tím mužov.
Predstav sa, kto si, odkiaľ si, čo robíš a študuješ?
Volám sa Daniel Dobrovodský, narodil som sa a vyrástol som v Bratislave. Momentálne už tri roky bývam v Slovenskom Grobe, čo je dedina za Bratislavou. Budem mať čerstvo 21 rokov a ukončil som bakalárske štúdium aplikovanej ekonómie na FSEV UK. Uvidíme, kde budem pokračovať na magisterskom :)
Ako si sa dostal k florbalu a do Lida?
No florbal som začal hrávať už celkom dávno, v roku 2007 keď som mal 15 rokov na gymnáziu v rámci telesnej výchovy. So spolužiakmi sa nám to zapáčilo tak sa otvoril aj florbalový krúžok a začali sme chodiť po rôznych školských turnajoch. Ani som nerozmýšlal a hneď som sa postavil do brány, kam ma to ťahalo vlastne už od mala.Do Lida som mohol prísť už oveľa skôr, keď ma na jednom turnaji volal do klubu Anton Wilsch, keď vo mne možno videl nejaký ten talent :D Ale povedzme si otvorene, vtedy som bol ešte tak trochu lenivý :) Takže do Lida som prišiel až v 1. ročníku na vysokej škole v marci 2011. Predtým už v Lide hrávali moji mladší spolužiaci zo školy Oliver Berdis, Dano Dzuranyi, Jano Culik a spol., ale úplne ma presvedčil môj spolužiak z triedy Dodo Nemčovič, aby som prišiel na tréning a tak sa nejak začala moja cesta v Lide.
Tvoja brankárska kariéra bola raketová, v Lide si sa takmer okamžite stal súčasťou A-tímu, popíš nám svoju cestu.
No pravdupovediac sám som bol prekvapený aký rýchly spád moja "kariéra" nabrala. Prišiel som vlastne v marci, keď už pomaly končila sezóna B-tímu. Tam som odchytal nejaké tie prvé minúty a potom sme sa zúčastnili MSR juniorov, kde som vlastne kryl chrbát Palimu Veningerovi. Takže som sa začal tréningami zlepšovať a veľa som sa naučil pri Palim, od ktorého som čo to odkukal na tréningoch ako od oveľa skúsenejšieho brankára. Na naše tréningy vtedy chodili aj A-čkari, ktorí mali po sezóne a ja som mal vtedy takú motiváciu, aby som chytal čo najlepšie. A skutočne som vychytil nejakú výbornú formu alebo čo, ale naozaj sa mi darilo a neostalo to asi bez povšimnutia a vlastne moju prvú celú sezónu som potom začal ako súčasť vtedy extraligového A-čka.
Poslednú sezónu ste sa s Palom Veningerom striedali pravidelne v bráne, ako vychádzaš so svojim dá sa povedať že konkurentom?
Tak na Paliho nemôžem povedať jediné krivé slovo. Je to najlepší brankársky kolega akého môžem mať. Určite môžem povedať, že sme sa stali dobrými kamarátmi a snažíme sa tahať jeden druhého. Sme síce konkurenti, ale myslím, že to máme tak zdravo vyvážené a podporujeme sa. Máme veľmi podobné názory na brankárstvo a florbal, navyše sme aj rozhodcovskí kolegovia :D Okrem toho sa obaja považujeme za tzv. brankárov od narodenia, takže dokážeme stráviť v debate o chytaní, zákrokoch, kolenačkách a pod. fakt dosť dlhý čas :D
Najlepší zážitok z florbalu? Zápas proti 1. FBC Trenčín na jeho palubovke pred rokom? A najhorší?
Tak určite. Ten zápas bol ked tak na to spomínam môj prvý celý odchytaný ligový zápas a prvý zápas v extralige za A-čko, ktorý som začínal od začiatku v bráne. Vtedy na mňa letelo zo 50 až 60 striel a takmer všetko na čo som siahol mi vyšlo alebo ma trafilo :) Vtedy som aj predviedol svoj životný save , kto videl asi si pamätá :D na čo sa stále dobre spomína. Doteraz sa mi v tej hale výborne chytá. No a najhorší :-/ Na to ašpirujú dva zápasy. V prvej sezóne za A-čko v Žiline proti Grasshoppersu. Do polky zápasu sme hrali vynikajúci zápas, neviem či bolo vtedy 2:2 alebo sme prehrávali 3:2, ale potom som dostal 4 góly za ani neviem, 3 minúty? Z toho 3 boli určite chytateľné. Vtedy som sa cítil fakt hrozne. Tuším sme dostali nakoniec 13. A druhý moment je dosť čerstvý, keď v poslednej sezóne sme hrali späť do extraligy a hrali sme na Hurikáne so Záhorskou Bystricou, kde sme potrebovali vyhrať a dotiahli sme z 2:6 na 6:6 a pri našom záverečnom tlaku som dostal 13 sekúnd pred koncom gól na 6:7. Najhoršie bolo, že nakoniec by nám na baráž stačil aj ten bod za remízu.
Prednedávnom ste spolu s ďalšími Liďákmi (Sid, Vasil, Golo) na Univerzitných hrách porazili vo finále iných Liďákov (Stanka, Aďa, Saki, Gunťo, Miško, Buco, Jožo, v bráne „rival“ Palino). Tešia najmä vychytané nájazdy?
Tak určite. Tam išlo hlavne o to, zabaviť sa a pre nás bol ten turnaj taký zvláštny, lebo sme s odratými ušami postúpili zo skupiny, aby sem po nájazdoch vyhrali štvrťfinále. V semifinále sme potom porazili Marvel Team 2:1 gólom 3 sekundy pred koncom. A vo finále to bolo fajn zahrať si proti kamarátom a známym tváram, lebo to malo veľký náboj :) . Tak nájazdy lepšie chytá Palino, ale chcel som ich vyhrať takže to určite potešilo, aj keď mal som tam aj kus štastia.
Si skalný slovanista, kam až to tento rok dotiahne HC Slovan v KHL?
Ako správny fanúšik dúfam, že sa nám podarí zase to playoff a tam zahrať lepšie ako minulú sezónu. Ale vieme, že druhá sezóna býva kritická a bez Šarky, Višňu a Seka to bude veľmi tažké, ale Čada je skvelý tréner a máme nejakých nových hráčov, tak verím, že zase bude skvelý hokej a veľa bodov.
Danovi ďakujeme za rozhovor a želáme len samé vydarené "sejvy". :)