V druhej časti rozhovorom s trénermi sa pozrieme pod pokličku Jozefovi Mlynarčíkovi. Človek, ktorého auto sa dá prirovnať priam k dámskej kabelke, odkiaľ vylovíte všetko od florbalových loptičiek, hokejok, haloviek pre celý klub až po zárubne na dvere sa nám zdôveril ako videl florbalovú sezónu a čo vylovil na svojho trénerského kolegu.

Buco pre teba ak sa nemýlim to bola prvá kompletná sezóna s takou omladinou. Ako hodnotíš výkony zverencov v sezóne?

Bola to moja prvá skúsenosť na trénerskom poste s tak malými deťmi, to áno. Takže nevedel som úplne čo môžem čakať od detí a od seba. Progres bol u všetkých detí, ktoré chodili pravidelne na tréningy. S Adamom sme si po úvodných kolách uvedomili v čom deti zaostávajú a na tom sme začali pracovať.

Každé jedno dieťa podalo svoje maximum na zápasoch a aj na tréningoch, takže spokojnosť.

Ako by si opísal spoluprácu s deťmi na tréningoch?

Povedať niečo dospelému človeku je iné ako 10 ročnému chlapcovi. Deti hneď stratia pozornosť a treba ich zaujať niečím novým. Potreboval som si zo začiatku nastaviť pravidlá na tréningu aby to bolo pre všetkých vyhovujúce, myslím, že boli deti spokojné po pár tréningoch. Oboznámim ich zakaždým čo ich čaká a teda vedia čo majú očakávať.

Poslúchal ťa Adam? :)

Adam poslúchal, ale na veľa tréningoch nebol :)

Ako hodnotíš progres našich najmenších počas sezóny a ich prístup na tréningoch?

Progres bol u všetkých, ktorí pravidelne chodili na tréningy. U niekoho väčší u niekoho menší. Boli deti, ktoré zaujímal florbal viac a potom deti, ktoré zaujímal menej. Ale to je bežné.

Je niečo na čom by si chcel viac popracovať s deťmi do ďalšej sezóny?

Samozrejme zlepšiť sa celkovo, nielen v jednej veci. K tomu však musím pristúpiť aj ja ako tréner. Chcel by som ich pripraviť na zápasy aby dokázali hrať proti každému. Nejde mi o výsledok, ale aby mali deti radosť z florbalu. Pokúsime sa zrejme o malé zmeny na tréningoch a pripraviť deťom ešte lepšie podmienky ako mali doteraz. Možno príde aj čas, že budeme mať toľko detí, že budeme môcť oddeliť mladšiu prípravku a staršiu prípravku.

Dôležitá je tiež podpora rodičov, ktorú musia deti cítiť a tak trochu aj ja ako tréner.

Doslova týždeň pred nečakaným ukončením sezóny si bol spolu s prípravkármi ale aj žiakmi na sústredení na Skalke. Myslíš, že sa podobná akcia podarí pripraviť aj na ďalší rok?

Druhý ročník výletu bol rozšírený o ďalšie kategórie, čo nám ukázalo, že to môže fungovať a má to zmysel robiť. Takže za mňa určite sa do toho pustíme a pripravíme deťom pekný víkend. Či nám to situácia na Slovensku dovolí je druhá vec. Týmto výletom chceme deťom ukázať aj iný šport aby sa rozvíjali všetkými smermi. Taktiež nech si vytvoria silnejšie priateľstvá a nech si rodičia oddýchnu.

A ako ti to išlo na bežkách?

To sa dá opísať iba jedným slovom - najlepšie.

Tiež otázka na záver. Je niečo čo by si chcel odkázať svojim zverencom do ďalšej sezóny?

Nech to vydržia doma, v septembri sa vidíme. Skôr nech to vydržia ich rodičia :)

Bucovi ako ho pod touto prezývkou poznajú všetci v Lide ďakujeme za jeho odpovede, ktoré nám poskytol. V ďalších príspevkoch vyspovedáme trénerov žiackych kategórii o tom ako videli sezónu svojimi očami a či majú niečo pripravené pre zverencov ešte pred začiatkom nového florbalového dobrodružstva, ktoré začne (dúfame) na jeseň.

Autor: Ondrej Pagáč