Šírenie ochorenia Covid-19 ochromilo sezónu tiež mladším žiakom. O tom ako videl vývoj chlapcov už od prípravky a priebeh uplynulej sezóny sme sa porozprávali práve s ich trénerom Marošom Mariothom.

Maroš pre teba to bola prvá sezóna na lavičke mladších žiakov po prechode od prípravky. Ako hodnotíš tento prechod? Popíšeš nám tvoju a adaptáciu a ako si si zvykal na to, že sú chalani znovu o rok starší?

Ahojte :) Pre mňa ako trénera prechádzajúceho z prípravky a vlastne aj pre väčšinu hráčov, ktorí rovnako hrávali minulú sezónu prípravkársku ligu bolo samozrejme tou najväčšou výzvou zvládnuť bezproblémový prechod na väčšie ihrisko a hru 5 na 5. Nakoľko časť hráčov aktívne okúsila už v prípravke zápasy za žiakov a aj ja som sa popri nich učil od Peťa Pavlovského, myslím si, že sme to spolu zvládli na výbornú. Druhou veľkou výzvou bolo dať dokopy popri hernej stránke aj ľudský kolektív, ktorý sa voči prípravke rozrástol skoro až dvojnásobne o nových hráčov, či už z iných klubov alebo úplných začiatočníkov. Táto časť trénerskej činnosti je v mojich očiach veľmi dôležitá. Nakoľko hráči sú stále v prvom rade deti a majú mať z florbalu radosť a byť v kolektíve kamarátov. Posúdenie toho či som zvládol aj túto časť nechám na hráčov samotných, no ich časté úsmevy mi dávajú silu pokračovať ďalej.

Ako sa ti pozdávala sezóna čo sa týka herného prejavu?

Nakoľko náš tím bol z polovice nový. Bolo jasné, že popri trénovaní, s ktorým sme začali veľmi aktívne už auguste, bude dôležitá aj individuálna vyhratosť hráčov a spoločná chémia tímu. Cieľ tak bol do sezóny jednoznačný, každý hráč by mal poctivo zdokonalovať svoje zručnosti a na ihrisku dávať zo seba všetko. Nakoľko hráme kolektívny šport, hráči by si mali navzájom pomáhať, tým posúvať tím dopredu a mať spoločne radosť z hry. Výsledky boli druhoradé, zamerali sme sa skôr na vyhratosť a teda mať odohraných čo najviac zápasov, čomu sme prispôsobili aj plánovanie sezóny. Bohužiaľ nám sľubne rozbehnutú sezónu ukončil korona vírus. Vrcholom jednoznačného zlepšovania herného prejavu bol asi medzinárodný turnaj v Prahe na prelome rokov, kde sa chalani mohli konfrontovať s desiatkami iných tímov a videli, že to, čo robia má zmysel :)

Si spokojný s prístupom chalanov k florbalu? Ako si oni zvykali na väčšie ihrisko?

Ako som spomenul, nakoľko bol môj tím zložený aj z nových hráčov a nakoľko sme celomestký kľub, čo znamená, že väčšina chalanov sa stretáva len na tréningoch a zápasoch, prístup, teda prejavenie vôle makať a tvoriť tým kamarátov bol veľmi dôležitý. Ja osobne si myslím, že po vzájomnom vyprofilovaní si hraníc fungovania na začiatku sezóny, pokračovali ďalej len takí hráči, ktorí sa s našim spôsobom fungovania stotožnili a vytvorili veľmi dobrú partiu.

Bol badateľný posun hráčov za ten jeden rok a sú jedinci, ktorí ťa prekvapili počas sezóny?

Výkonostný posun hráčov ako individuálít bol v priamej úmere tomu čo boli chalani ochotní florbalu dávať. Nerád by som vyzdvihoval individuality napriek tomu, že mám veľmi veľa šikovných hráčov, no skôr by som sa zameral na podporu mysle. Nakoľko je šport o súperení kto je lepší, očakávajú väčšinou všetci automaticky či už hráči a niekedy ešte viac rodičia, že práve oni budú tí najlepší. No bohužiaľ ja osobne nepoznám žiadneho športovca, ktorý by bol najlepší bez veľkej driny. A presne tak to je aj u nás v tíme, kto bol ochotný makať, chodiť na väčšinu tréningov, odohrať väčšinu zápasov, zúčasťňovať sa turnajov a sústredení mal určite badateľnejší posun ako zvyšok. A preto je dôležité určiť si čo chcem florbalu dať a snažiť sa to naplniť, inak klamem len sám seba. Úlohou hráčov je tak mať reálne ciele a makať aby ich napĺňali. Úlohou trénerov a klubu je hráčom vytvoriť podmienky na ihrisku aby sa posúvali správnym florbalovým smerom. Veľmi dôležitú úlohu majú rodičia a to dlhodobo pozitívne podporovať svoje deti, ktoré každé jedno veľmi bedlivo vnímajú ako sú úspešní v ich očiach.

Aký vidíš potenciál v hráčoch do ďalších rokov?

Veľký a aj preto škoda predčastného ukončenia sezóny, no každý jeden môj hráč ak bude pokračovať, má pred sebou krásne florbalové dobrodružstvo.

Pár dní pred ukončením sezóny ste boli aj na sústredení na Skalke. Tebe osobne sa páčilo. Myslíš, že obujete bežky aj budúci rok?

Každopádne ak to situácia dovolí určite áno, obujeme :)

V mojich očiach je sústredenie trefa do čierneho. Toto unikatné spojenie florbal+bežky vymyslel pred rokmi Andrej Pintér a tak každoročne areál na Skalke zažíva výjazd florbalistov LIDO. Ja osobne sa divím hráčom a rodičom, ktorí sa nechcú zúčastniť. Spojenie trénovania florbalu, užívania si prírody na bežkách a popritom tráviť spoločný čas s kamarátmi na krásnom hoteli, je oceňované u každého zúčastneného na výbornú. Verím, že takýchto sústredení spravíme ešte veľa a určite veľké poďakovanie patrí všetkým organizátorom v klube, že sú ochotní pre deti spraviť vo svojom voľnom čase takúto vydarenú akciu.

Čo sa týka letného posezónneho obdobia. Plánovali ste zopár turnajov, avšak kvôli súčasnej situácii boli usporiadatelia nútení ich zrušiť. Máš vyhliadnutý pred začiatkom novej sezóny (teda dúfam, že začne v regulárnom čase) ešte nejaký turnaj na ktorom by si sa chcel zúčastniť?

Ja osobne som veľmi ostal sklamaný. Sezóna skončila a čo je ešte horšie netušíme, kedy sa bude pokračovať. Spoločne so synom trávime každú voľnú chvíľu trénovaním či už kondície alebo florbalovej techniky, čo sa dá aj na malom priestore doma. A tak hneď ako situácia dovolí spustíme, či už oficiálne novú sezónu alebo aspoň letným trénovaním na otvorených ihriskách neoficiálne. A samozrejme už teraz nám určite všetkým chýbajú zápasy a stretnutia s ostatnými florbalistami, tak verím, že turnajov a zápasov bude hneď od začiatku neúrekom.

Je niečo čo by si rád odkázal chalanom do novej sezóny?

Teším sa na Vás a makajte individuálne ako sa dá. Po skončení tejto vynútenej prestávky sa Vám všetkým individuálna drina premietne do dobrého pocitu, že máte navrh voči tým, čo len sedeli doma a nič nerobili.

Marošovi za rozhovor ďakujeme. Želáme si podobne, aby sa mohli chalani stretnúť na ihrisku čo najskôr a mohli tak opäť naštartovať spoločné florbalové dobrodružstvo.

Autor: Ondrej Pagáč