Od uverejnenia prvého rozhovoru s trénerom Adamom Vargom už prešlo veľa vody Dunajom. Kruh posezónnych rozhovorov končíme u toho najvyššieho. Dá sa povedať, že metaforicky, ale aj v reáli. :) V nasledujúcom rozhovore sa ako aj v predchádzajúcom prípade pozrieme do zákulisia športového klubu. Podobne ako Daniela Dobrovodského, ani tohto posledného pána mladšie ročníky možno nespoznávajú na prvý pohľad, ale zato medzi dospelými ide o dobre známu osobu.

Tentoraz vyspovedáme predsedu klubu a dlhoročnú oporu mužov v Lide – Pavla Veningera. Ide o stálicu slovenského florbalu, ktorý medzi mužmi pôsobí už od marca 2011, kedy zažil premiéru proti bratislavskému Hurikánu v poslednom zápase základnej časti. V terajšom kádri sa môže o tých časoch porozprávať už asi len s Patrikom Paulikovičom.

Ahoj Pali, aby sme ťa popísali divákom a členom klubu si dlhoročným brankárom a pamätníkom extraligového mužstva, ale tiež vystupuješ v mene klubu Lido ako jeho predseda. Začneme zo športového hľadiska. Poslednú sezónu si začal netradične, ale nie pre teba, keďže sa ti podarilo zraniť tesne pred začiatkom záverečnej fázy prípravy na sezónu a prvú polovicu sezóny si bol tým pádom vyradený z hry. Pripomeniem len, že rok predtým sa ti podarilo zraniť počas letnej prípravy a teda si tiež naskakoval počas sezóny do rozbehnutého vlaku. Aké myšlienky ti išli hlavou, keď sa stalo to, čo sa stalo?

Hovoril som si, že to snáď nie je pravda. Dával som si pozor a z takej hlúposti ako je zlé došliapnutie som sa zranil. Najprv som dúfal, že to mám iba vyvrtnuté. Keď som sa na to pozrel, dúfal som, že to mám „iba“ zlomené. Bohužiaľ, roztrhol som si väzy v členku a ako vravíš, bol som vybavený takmer na pol roka. Nuž, nie som už najmladší florbalista a odvtedy si dávam väčší pozor na regeneráciu a strečing.

Aký bol teda tvoj návrat do brány? Členok už je v poriadku?

Keďže patrím medzi tých, ktorí sú extrémne náchylní na tréningový výpadok, tak to nebolo nič svetaborné, našťastie to zo začiatku bolo trošku lepšie, ako som čakal. Už som mal teda aj vydarenejšie sezóny. Ani po vyše roku nemôžem povedať, že by bol členok stopercentný, no vo väčšine športových činností, ktoré potrebujem na chytanie a odtrénovanie letnej prípravy ma to už neobmedzuje.

Prvý zápas si odchytal presne, keď sa základná časť preklápala do druhej polovice proti lídrovi tabuľky, čo bolo už len pár dní pred Vianocami. Ako si pamätáš na ten zápas?

Do zápasu som nastupoval prakticky za rozhodnutého stavu, takže som sa snažil vyskúšať ako na tom som bez akéhokoľvek tlaku. Nebol to oslnivý výkon a cítil som sa fyzicky limitovaný, ale bolo príjemné byť späť. Hlavne bolo úsmevné, že sme sa striedali s Danom D. hneď v prvom zápase sezóny, na ktorý som s ním nastúpil. Niektoré veci sa jednoducho nemenia.

Neskôr počas sezóny ste sa už v bráne striedali s Danom Dobrovodským. Ako by si zhodnotil svoje výkony v týchto zápasoch a tvoju formu?

Bohužiaľ, častejšie sme sa striedali v rámci zápasu. Celé zápasy som odchytal iba proti Prešovu a Spišskej Novej Vsi. Bolo to ďaleko od toho, aby som bol spokojný. Hlavne zápas v Prešove ma dosť mrzel, lebo chýbalo máličko aby sme mali všetky body. Nuž, taký je šport. Tento rok som si povedal, že urobím všetko preto, aby boj o brankársku jednotku nebol tak jednoznačná záležitosť ako pominulé roky, a aj keď nejde všetko úplne podľa plánu tak verím, že túto sezónu už plnohodnotne zvládnem.

Pozrieme sa tiež aj na prácu klubu v uplynulej sezóne. Ako hodnotíš sezónu z pohľadu športového klubu?

Sezónu hodnotím pozitívne. Veľa vecí v rámci mládeže sa nám podarilo zastabilizovať, získali sme viaceré užitočné kontakty. Juniorom sa podarilo dostať do JEX a v nižších kategóriách sa vytvorila pomerne slušná členská základňa, s ktorou tréneri naprieč všetkými kategóriami odviedli výbornú prácu a chcel by som sa im aj touto cestou poďakovať za všetko, čo robia.

Popíšeš nám tiež napredovanie alebo víziu klubu do ďalšej sezóny?

Ďalej pokračujeme v nastavenom tempe a postupnými krokmi sa snažíme zlepšovať športové výkony aj podmienky. Som veľmi rád, že aj v týchto náročných časoch sa nám podarilo obsadiť do pozície trénera mládeže Patrika Paulikoviča, ktorý sa od septembra bude primárne venovať juniorom a dorastencom, no počas sezóny sa bude vyskytovať pri každej kategórii a svoje florbalové majstrovstvo odovzdá každému hladnému Liďákovi. Taktiež som veľmi rád za spoluprácu s ReFit Clinic, ktorá je pomerne čerstvá a verím, že v čase bude spolupráca ešte užšia. Dôležité však je stále to isté, aby sa ľudia v klube cítili príjemne.

Nastali momenty, ktoré ťa príjemne potešili počas sezóny pri práci v klube?

Konkrétne momenty asi ťažko vypichnúť, no mám veľkú radosť z etablovania nových trénerov a konštantnej práce ostatných.

Po skončení sezóny sme prinášali na svetlo sveta názory trénerov k uplynulému obdobiu. Ako by si takto verejne zhodnotil prácu s mládežou v klube a prácu trénerov aspoň počas posledného roku? Prevláda spokojnosť? Prípadne chystajú sa nejaké zmeny?

Ako som spomínal, práca s mládežou vyzerá super. Samozrejme, ešte máme dlhú cestu pred sebou, no keď sa na to spätne pozriem, kde sme boli 2-3 roky dozadu, tak sa to nedá porovnávať. Práca trénerov je extrémne náročná, nakoľko sú v „prvej línii“, v kontakte s hráčmi aj rodičmi a ak to človek robí poctivo, tak ho to stojí enormné množstvo času a energie. Naši tréneri sú všetko vyzretí páni, ktorí vedia čo robia a ich prácu si veľmi vážim. Myslím si, že sme na dobrej ceste a čas všetko ukáže. Jediná trénerská zmena bude v podstate iba na extraligovom poste, kde bude trénerský triumvirát z hráčov, keďže, ako sme sa presvedčili, nájsť extraligového trénera do Bratislavy je nadľudská úloha.

Spomíname trénerov, opýtam sa tiež na vedenie športového klubu z hľadiska predsedu. Ako si spokojný s komunikáciou a manažmentom klubu, ktorý bol doplnený pred začiatkom sezóny 2019/2020 o dve nové tváre v podobe Adama Vargu a Ondreja Pagáča?

Za tie roky, čo sa pohybujem vo vedení je toto zatiaľ najlepšia skladba, akú som zažil. Každý má svoj pohľad na vec, všetci majú zápal do práce rovnaký ako prvý deň, komunikujeme bez prehnaných emócii, efektívne a pravidelne. Pridaná hodnota je aj tá, že každý sa pohybuje v rámci nejakej sféry v klube, každého zaujíma niečo iné, takže vždy máme takmer všetky pohľady. Adam a Pagi sú pomerne čerstvou akvizíciou, no prinášajú presne to, čo sme čakali. Dopĺňajú charakterovú mozaiku a prispievajú svojimi názormi a riešeniami. Plus Adam má ešte jeden bonus – má kontakty všade.

Na záver by som ťa chcel požiadať o vyjadrenie, ktoré by si chcel adresovať všetkým členom, hráčom, rodičom, trénerom a priateľom Lida pred novou sezónou.

Ďakujem vám všetkým za prejavenú podporu a dôveru v rámci všetkého čo sa v klube deje a to aj v časoch, keď sa niečo nepodarí. Či už sú to hráči, rodičia alebo tréneri, každý vzorne reprezentuje klub a som hrdý na to, že takýchto Liďákov máme. Hlavne prajem každému veľa zdravia, úspechov a dobrej nálady v živote s Lidom!

Musíme však ľuďom pripomenúť jeden netradičný moment ešte z novembra 2019, keď si sa postavil na extraligový zápas medzi Lidom a Grasshopers Žilina. Nebolo to však v úlohe brankára, nakoľko si bol zranený, ale z rôznych dôvodov si sa objavil na ploche v rozhodcovskej rovnošate. Popíšeš nám, čo bolo za tým a aký si mal pocit z toho pískať proti vlastným? Padli aj nejaké narážky zo strany spoluhráčov?

Uf, to mi nebolo všetko jedno. Jednak som začal čerstvo pískať so zranenou nohou a úplne mi to ešte nedržalo a jednak každý kto niekedy pískal svojmu tímu vie, že nič horšie byť nemôže. Našťastie, žiaden z tímov nechcel ísť do hraničnej situácie, lebo sa bál, že by som ich „zarezal“ a bol to jeden z najčistejších zápasov, aké som kedy odpískal. Padlo 13 gólov, 2 jasné vylúčenia a spolu s autami som do píšťalky pískol asi 30-krát. Som rád, že to takto dopadlo, ale do budúcnosti budem radšej, ak Roman Sklenica bude chodiť na zápasy vlakom (Roman zmeškal zápas z dôvodu poruchy automobilu, pozn. red.), aby sme sa podobným situáciám vyhli.

Nášmu predsedovi Pavlovi Veningerovi ďakujeme za rozhovor a tiež za sumarizáciu poslednej sezóny nášho klubu a progresu, ktorý môžeme všetci vidieť za posledné obdobie vnútri klubu. Zároveň do budúcna želáme čo najmenej zranení.

Autor: Ondrej Pagáč