Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Klub - po 17. 6. 2024 - Franek Michal
Zdravotníčka Meggy Kalinová: „Lido má okolo seba skvelý tím odborníkov, či už fyzioterapeutov, kondičných trénerov alebo zdravotníckych pracovníkov."
Pri organizácii jednotlivých ligových kôl vo všetkých kategóriách sú florbalové kluby nútené personálne
zabezpečiť okrem rozhodcov, časomeračov, zapisovateľov a usporiadateľov taktiež veľmi dôležitú pozíciu
zdravotníka, bez ktorej obsadenia sa žiadny florbalový zápas nemôže uskutočniť. Ich práca je veľmi často
nedocenená a fanúšikovia často nevidia, že okrem dozerania na zápasy pokrýva ich činnosť omnoho
väčšiu škálu povinností. V druhej časti našej mimosezónnej rubriky sme sa preto porozprávali s Meggy
Kalinovou, vedúcou tímu zdravotníkov, ktorí u nás pokrývajú zdravotnícke povinnosti od prípraviek až po
mužov.
Meggy sa okrem pokrývania pozície zdravotníka na zápasoch zúčastňuje aj niektorých tréningových jednotiek (najmä vtedy, keď sezóna vrcholí), kde pomáha skladať dohromady zničených a zranených hráčov a urýchliť ich rekonvalescenciu, aby boli čo najlepšie pripravení nastúpiť do najbližšieho zápasu. Počas play-off, alebo počas niektorých fyzicky náročnejších zápasov sa taktiež objavuje na súpiske tímu ako tímový zdravotník, a to nielen na domácich zápasoch, ale aj počas výjazdov. Okrem riešenia zdravotných otázok sa taktiež stará o to, aby sme na striedačke počas zápasov mali dostatok výživových doplnkov, ako napríklad magnézium, chlorela či hroznový cukor. Okrem zdravotníckych povinností pomáhala klubu v niektorých prípadoch aj ako členka organizačného tímu dorastencov. Pre dorastencov a juniorov taktiež pripravuje teambuildingové aktivity, ako napríklad Integrovaný deň záchrany na Gymnáziu L. Novomeského. Počas tejto akcie si môžu mladí liďáci na chvíľu vymeniť role a vyskúšať prácu zdravotníka.
1. Ako si dostala do Lida, resp. k florbalu všeobecne?
Spojenie s Lidom a florbalom vo všeobecnosti je u mňa dielom veľkej náhody. Svoju prvú službu pre Lido som odrobila ešte koncom leta 2021 za Slovenský červený kríž, ktorý vedenie Lida kontaktovalo s požiadavkou zabezpečenia pokrytia pozície zdravotníka počas jedného z florbalových zápasov. Dodnes si pamätám, že som si pri nej aj celkom zanadávala, keďže ma na ňu stiahli z inej služby a rozdelili nám tým dobre zabehnutú dvojicu. Nič sme vtedy nestíhali. Taxikára som naháňala tak, že bol zo mňa až nešťastný. V starom Dome športu, kde sa tento zápas konal, som potom stretla známu tvár, Adama Vargu, ktorý pôsobil ako tréner liďáckej kategórie, ktorej zápas som mala zabezpečovať. Adama som poznala zo školského prostredia a keď som ho uvidela, hneď mi bolo lepšie. Ten mi navrhol, či by som nezačala pre Lido robiť aj mimo Červeného kríža a ja som súhlasila. Slovo dalo slovo a 12.9.2021 som s Lidom absolvovala svoj prvý zápas mužskej extraligy. Do tohto momentu som sa okolo florbalu vôbec nepohybovala, takže by sa dalo povedať, že k florbalu som sa dostala cez Lido. Postupom času začal byť florbal plnohodnotnou náhradou môjho obľúbeného športu, hokeja, keďže na ľad už chodím po úraze chrbtice oveľa menej.
2. Počas sezóny sa pravidelne deje, že zápasy viacerých kategórií Lida sa križujú v rovnaké dni a rovnaké časy. Keďže aj ty si len človek, ako túto situáciu riešiš?
Moje, resp. naše fungovanie v klube sa postupne vyvíjalo. Prvú sezónu sme u vás začínali s kolegom Kubom len ako dvojica a teda boli aj zápasy, ktoré sme nedokázali zabezpečiť. Postupne sa začala utvárať super partia, ktorá sa chcela učiť a florbal ju zaujal. Poslednú sezónu sa už na zápasoch Lida vystriedalo asi 12 ľudí. Každý z nás má inú obľúbenú kategóriu či kategóriu, na ktorú si viac trúfa, keďže mužská a juniorská extraliga si už vyžadujú okamžité reagovanie v rýchlosti a pod tlakom. V týchto kategóriách bolo možné okrem mňa stretnúť aj Lucku, Naty, Sama, Kie a Karola. Prvé pokusy má za sebou aj ďalšia Lucka a ďalší Samo. Detičky sú prevažne doménou Zuzky, Kajky, Peťky, Sašky, či tretieho Sama. Na doraste sa sem-tam mihol aj Majko. Tak ako Lido samotné, aj my sa postupne meníme. Do budúcej sezóny chystáme nejaké posily, ale aj odchody.
3. Aké sú najbežnejšie a najčastejšie zranenia, ktoré musíš u florbalistov počas zápasov riešiť?
Najčastejšie ich trápia určite členky. Či už podvrtnuté, alebo výrony.
4. Čo by si odporučila florbalistom robiť, aby týmto zraneniam predišli?
Určite veci nepodceniť, o zraneniach otvorene komunikovať a riešiť ich v zárodku, nie, keď už je z toho problém niekoľko týždňov. Nemyslím tým ale, že treba utekať za zdravotníkom, či lekárom s každou maličkosťou. Lido má okolo seba skvelý tím odborníkov, či už fyzio, kondičných trénerov alebo zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú ochotní pomôcť so všetkým, čo je potrebné. Takáto možnosť nie je v iných tímoch samozrejmosťou a preto ju treba naplno využívať.
5. Máš skúsenosti aj z iných športov? Ako by si porovnala prácu zdravotníka počas florbalového zápasu s inými športami? V čom je florbal iný?
Áno mám. Veľmi dlho som ako srdcovku mala hokej. Robila som zdravotníčku aj na atletike, karate, či futbale. V porovnaní s futbalom je napríklad florbal pre mňa oveľa príjemnejší. Keď sledujem hru, viem ľahšie odhadnúť, či sa hráč reálne zranil, alebo k zákroku niečo pridal, aby pre svoj tím vybojoval výhodnejšiu pozíciu. Aj keď sa hra florbalistov v poslednom období o niečo pritvrdila, stále je to oproti hokeju o niečo mäkší šport. Hráčom nehrozia tak fatálne zranenia, ako na ľade. Po trafení loptičkou do hlavy vám hrozí maximálne pekná tetovačka, žiaden otras mozgu, ako od puku.
6. Aký najhorší úraz si musela počas florbalového zápasu riešiť?
Je ťažké vybrať len jeden, lebo v každej sezóne sa stalo niečo nebezpečné. V prvej sezóne došlo k zraneniu krčnej chrbtice brankára, ktorý bol ale tvrdohlavý ako blázon a odhodlaný dochytať zápas. V ďalšej sezóne si spomínam na hráča, ktorý sa po páde na mantinel zahral na strúhadlo na syr a vyrazil si do nohy veľkú tržnú ranu. Napriek nej chcel hrať ďalej. Dodnes nerozumiem ako, ale dokázal sa sám dopraviť do nemocnice, odkiaľ nám natočil videá, ktoré nám ďalšie týždne ukazoval. Posledným pamätným bol úraz oka s niekoľkotýždňovou hospitalizáciou.
7. Kto v mužskom áčku je najväčší hypochonder, ktorý vyhľadáva tvoje služby najčastejšie?
Kedysi by som mala jednoznačnejšiu odpoveď, ktorou by bol bývalý hráč Viktor Ďurečko, ktorý už s florbalovou kariérou skončil. Za posledné roky však áčkom prešlo veľké množstvo hráčov a kondičné tréningy sú na nich naozaj vidieť, okrem iného aj na tom, že sa výrazne minimalizoval počet zranení vychádzajúcich z presilenia a pretrénovania. Ak však mám vybrať jedného hráča, ktorý využíva moje služby najčastejšie, vyberiem asi Gabriela Mészároša, aj keď u neho sú to skôr zdravotné problémy zo zanedbania.
Meggy želáme do budúcnosti čo najmenej roboty, aby k úrazom na palubovkách dochádzalo čo najmenej. Veríme, že naša vzájomná spolupráca bude pokračovať aj v najbližších rokoch a pod dohľadom Meggy a jej tímu odohrá Lido ešte množstvo zápasov!
Zdroj FOTO: Hugo Votruba/archív ŠK Lido Prírodovedec