Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Pred uplynulou sezónou 2022/2023 sme vám oznámili príchod nového člena do nášho Lido tímu v osobe Jakuba Horeckého na pozíciu trénera A-družstva. Okrem trénovania nášho elitného družstva, ktoré pod vedením nového trénera zopakovalo dosiahnutie 4. miesta v mužskej extralige, sa Jakub stará ako šéftréner aj o nastavenie klubovej metodiky a smerovanie tréningového procesu. Po jeho prvej sezóne v pozícii šéftrénera sme sa ho spýtali ako hodnotí sezónu 2022/2023.
Ako hodnotíš svoje pôsobenie ako šéftrénera v Lide v tvojej prvej sezóne ?
Pozícia šéftrénera je pre mňa absolútne kľúčovou pozíciou v klube a pred sezónou pri rozhodovaní či idem alebo nejdem do Lida, bola práve možnosť byť šéftrénerom rozhodujúca. Rovnako musím povedať, že je to pre mňa funkcia relatívne nová, pretože zostaviť kvalitný tréning a mať ho celý čas pod vedením aj na ihrisku je úplne niečo iné ako nasmerovať jednotlivých trénerov správnym smerom tak, aby bol zachovaný kvalitný tréningový proces ako aj neustály rozvoj trénerov. Myslím, že postupom času som našiel cestu ako pracovať s trénermi tak, aby sme neustále napredovali. Celkovo možno zhodnotiť, že v Lide je problém s hernou činnosťou jednotlivca a hernými zručnosťami hráčov naprieč všetkými kategóriami. Toto výrazne brzdí rozvoj hráčov a preto sa nevieme priblížiť top klubom v regióne. Je to proces, ktorý trvá istý čas, ale je dôležité, že vieme ako na to a pracujeme na tom.
Keď hovoríš o práci s trénermi, tak toto bola aj pre teba pomerne nová oblasť. Ako to počas roka prebiehalo? Fungovalo to tak, ako si pred úvodom sezóny očakával, alebo ťa niečo aj prekvapilo?
S trénermi sme sa pravidelne stretávali na spoločných trénerských radách, okrem organizačných záležitostí som sa snažil na každé stretnutie priniesť aj nejakú oblasť tréningového procesu, o ktorej prebiehala diskusia. S trénermi jednotlivých kategórii som sa stretol aj samostatne pred sezónou kde sme si vysvetlili metodiku tréningového procesu pre ich danú kategóriu a naopak aj po sezóne kde sme všetko zhodnotili. Priznám sa, že som očakával, že budem navštevovať viac tréningov mládeže a sledovať prácu trénerov, ale príprava A-tímu a ostatné projekty boli natoľko časovo náročné, že mi jednoducho nezostala energia na hospitácie. Komunikovali sme teda telefonicky alebo osobne mimo tréningov. Zábavné bolo, že viackrát sa mi stalo, že keď som si konečne našiel čas a energiu navštíviť nejaký tréning, deň predtým mi napísal konkrétny tréner, či môžem za neho vziať tréning z dôvodu zdravotných či pracovných záležitostí.
Aké projekty si v Lide rozbehol počas uplynulej sezóny ?
V prvom rade chcem poďakovať vedeniu Lida za veľmi otvorený prístup k inováciám a návrhom, ktoré som priniesol a koniec-koncov, myšlienka možno išla odo mňa, ale konečný výsledok sa kreoval v spolupráci s členmi vedenia, takže išlo o skvelú spoluprácu. Z vecí ktoré sme tento rok upiekli by som chcel spomenúť najmä:
Tých noviniek je celkom dosť, je ešte niečo čo nás čaká ?
Určite áno, okrem pokračovania vo vyššie spomenutých aktivitách, je tých projektov stále veľa. Do ďalšej sezóny by sme chceli zmeniť tréningový model výkonnostných družstiev podľa fínskeho vzoru, otvoriť skills-tréningy pre mládež, vytvoriť program pre talentovaných a zapálených florbalistov, nastaviť ročný tréningový cyklus pre brankárske tréningy, či vytvárať interné školenia pre našich trénerov.
Pred sebou máte teda veľa práce. No vráťme sa ešte k predošlej sezóne, ako hodnotíš vystupovanie našej mládeže v sezóne 2022/2023 ?
Tak aby som niečo nezabudol začnem od tých najmenších
MiniLido:
Otvorenie kategórie pre najmenšie deti hodnotím veľmi pozitívne. V tejto kategórii síce deti ešte nedržia v rukách florbalku, ale pod vedením trénera Adama Vargu sa hravým spôsobom učia základným lokomóciám a základnej koordinácii. Je veľmi dôležité, že tieto deti majú prvý kontakt so športom práve v spojitosti s našim klubom. Koniec-koncov to vyvrcholilo, že niekoľko detí pokračuje v klube ďalej do kategórie mladšej prípravky.
Mladšia prípravka:
Zo začiatku sezóny sme nevedeli, či budeme schopní postaviť družstvo v tejto kategórii, ale postupom času pribudlo malých Liďákov čoraz viac, pridali sa aj deti z nášho florbalového krúžku na Nevädzovej a boli sme schopní prihlásiť družstvo do ligy. Bolo to pre nás dôležité najmä pre to, aby deti mali prvý kontakt so športom práve v spojitosti s florbalom a prechod do vyšších kategórií bude pre tieto deti jednoduchší pre ich florbalový technický rozvoj.
Staršia prípravka:
V kategórii SP sme mali dostatok detí na prihlásenie dvoch družstiev, tak aby každé dieťa malo zabezpečený dostatočný herný čas na palubovke. V tejto kategórii nám nejde o číslo na výsledkovej tabuli alebo v konečnej tabuľke. Ide nám o rozvoj hráčov v konkrétnych herných zručnostiach. Tréneri Jozef Mlynarčík, Peter Pavlovský a Benjamín Kucej svoju úlohu zvládli a deti na konci sezóny zvládali základné herné prvky krytia lopty, individuálneho riešenia situácie 1:1, či konštruktívneho riešenia situácií pod tlakom. Stále je na čom pracovať najmä v oblasti pohybu hráčov po ihrisku a využívaní voľného priestoru, ale našliapnuté máme dobre.
Mladší žiaci:
Tréneri Stanislav Šenšel a Patrik Paulikovič dostali na starosť veľmi zaujímavý dvojročník 2010 a 2011. Počas roka sa vytvorila skvelá partia, ktorá nerozlučne držala pri sebe. Výkonnosť nášho tímu bola počas sezóny kolísavá, najmä z dôvodu, že sme takmer na žiadnom ligovom zápase nedokázali byť v kompletnej zostave. Napriek tomu bol obraz našej hry v súlade s našou metodikou, chceli sme hrať aktívne, neustále v pohybe, či konštruktívne riešiť situácie. Zaostávali sme však v obranných herných zručnostiach hernej kombinácii a niekedy nás sklamala herná činnosť jednotlivca. Hráči ročníku 2010 prechádzajú od ďalšej sezóny do kategórie starších žiakov a pevne verím, že postupné zvyšovanie nárokov a zvýšenie tréningovej intenzity pomôže vyriešiť aj spomenuté deficity.
Starší žiaci:
Do neľahkej vody sme hodili trénera Ondreja Pagáča, ktorý prebral kategóriu starších žiakov. Množstvo zlozvykov, ktoré neboli v súlade s našou metodikou sme v prvom rade potrebovali odstrániť resp. zmeniť. Z veľkej pasivity sme chceli zrazu od hráčov vysokú mieru aktivity a agresivity, z nekonštruktívnej ofenzívnej hry (častokrát naslepo) sme zrazu chceli od hráčov konštruktívnu kreatívnu prácu s loptou či bez nej. Nebol to ľahký proces, no podarilo sa nám v tejto kategórii vzbudiť veľký záujem o florbal. Hráči zistili, že je to v prvom rade zábava, nie je to o statickom bránení, brejkoch a účelových činnostiach, ale že florbal je o kreativite, pohybe, či tímovosti. „Oprava“ naučených zlozvykov si vyžiadala istý čas, takže sme museli urobiť pár krokov späť a nemohli sme sa venovať pripravenému plánu. Aj napriek tomu, že M-SR nám utiekli tesne pomedzi prsty, nakoniec však môžem hodnotiť vystupovanie našich starších žiakov veľmi pozitívne, keď ukázali, že vedia potrápiť aj silných súperov ako vicemajstrov Slovenska zo Záhorskej Bystrice, či tímy z Českej republiky na turnaji Prague floorball cup 2023.
Dorastenci:
Pri dorastencoch bol spôsob metodického usmernenia a nastavenia tréningového procesu veľmi špecifický. Bolo to spôsobené účasťou Lida v juniorskej extralige, kde v kádri juniorky chýbali hráči juniorského veku a prakticky tri štvrtiny kádra tvorili dorastenci. Aj preto bola cesta juniorov v minulej sezóne výsledkovo neúspešná. U dorastencov nastala teda situácia, že sme hráčov, ktorých sme mali pripraviť na dorastenecký florbal museli pripraviť aj na juniorský. Rovnako tu bol faktor naučených zlozvykov, ktoré bolo potrebné upraviť a brdzil hráčsky rozvoj. Problém s hernou činnosťou jednotlivca, či nezáujem hrať osobné súboje boli veľkým problémom. Tréneri Patrik Paulikovič a Daniel Dobrovodský aj napriek všetkým prekážkam odviedli skvelú prácu. Dorastenci postúpili do nadstavby kde si merali sily s top klubmi zo západného Slovenska. Postup na M-SR nám žiaľ nevyšiel, a tak sme sa zúčastnili turnaja mládeže dorastencov, ktorý však nešiel podľa predstáv a výsledkovo sme nedosiahli svoj cieľ. Niektoré deficity najmä v oblasti hernej činnosti jednotlivca a herných zručností sú stále problémom, ale poctivá práca na ihrisku a v posilňovni posunula dorastencov na veľmi slušnú úroveň a niektorí z nich už trénujú aj s mužským áčkom.
Juniori:
V juniorke sa nám nepodarilo splniť cieľ, čo bolo udržať juniorskú extraligu v Lide. Ako som spomínal vyššie naši dorastenci, ktorí tvorili väčšiu časť juniorského kádra, neboli pripravení hrať najvyššiu juniorskú súťaž. Bojovali sme ako levy a hráčom nie je čo vytknúť, pracovali na svojom limite, žiaľ nestačilo to na splnenie cieľa. Je to pre nás zdvihnutý prst, ale prihlasovanie do súťaží, ktoré prebiehalo do konca júna k nám bolo milosrdné. Pre nedostatočný záujem o prihlásenie družstva do JEX zo strany ostatných klubov sme boli v závere oslovení aj my a budúcu sezónu teda budeme opäť účastníkmi juniorskej extraligy. Verím, že túto príležitosť na reparát zvládneme a chalani predvedú, čo sa uplynulú sezónu naučili.
Spomínal si, že v nižších vekových kategóriách pre nás nie je dôležitý výsledok, vedel by si nám to vysvetliť ?
Samozrejme, v prvom rade musím zdôrazniť, že vôbec to neznamená, že nechceme vyhrávať. Práve naopak, chceme vyhrať každý zápas a vyžadujeme od detí, aby plnili veci na ktorých pracujeme na tréningoch a aby hrali maximálne naplno. Dokonca sme radi keď vidíme nespokojnosť samotného dieťaťa po prehratom zápase. Na druhej strane však netlačíme na výsledok externe (vonkajšia motivácia) zo strany trénera, ale chceme aby deti chceli vyhrávať zo svojej vlastnej vnútornej motivácie. V nižších kategóriách je pre nás dôležitejší rozvoj hráča a správne plnenie herných zručností a návykov ako samotný výsledok. Preto v týchto kategóriách netlačíme ani na systémové a schematické herné mapy ale podporujeme kreativitu, zodpovednosť, či samostatné rozhodovanie. V tomto nemyslíme krátkodobo, ale ide o dlhodobú investíciu do hráča, ktorá sa nám vráti vo výkonnostnom florbale, kedy už od dorastencov vyžadujeme veľký tréningový objem, vysokú intenzitu tréningu, či mentálne nastavenie pracovať ako vrcholový športovec. Celá táto genéza súvisí s aplikáciou tréningového systému Long-term athlete development, ktorého základom je vytvorenie tréningového prostredia pre najlepší rozvoj dieťaťa, či už v súvislosti so senzitívnymi obdobiami rozvoja dieťaťa, alebo práce s mentalitou detí.
Posledná otázka je mimo florbalu, ako budeš tráviť leto ?
Ja sa teda k florbalu opäť vrátim :). Leto je čas kedy môžeme nastaviť a pripraviť nové veci do ďalšej sezóny, takže úplne to nie je florbalová dovolenka. Okrem toho aktuálne prebieha letná príprava mužského áčka, prípravu začínajú aj juniori, neskôr sa pridajú dorastenci a starší žiaci a samozrejme je obdobie kempov. Okrem toho sme s priateľkou kúpili dom, ktorý aktuálne prerábame takže dovolenka bude na malte. Vždy si však nájdem čas na svoju priateľku a našu malú psiu farmu, alebo si rád zahrám partičku hokeja.
Foto: Hugo Votruba