Po majstrovskej sezóne riešilo vedenie klubu a šéftréner príjemné problémy. V podstate od zavesenia zlatých medailí na krk sme pociťovali značný záujem o miesto v kabíne majstrovského celku od hráčov z iných tímov, ale aj od mladíkov zo samotných mládežníckych štruktúr klubu. Tieto dôvody prispeli k zrodeniu myšlienok na zachovanie kontinuity vývoja mladých hráčov a možnosti ostať pri florbale, ak by sa im náhodou neušlo miesto v extraligovom "Áčku".
Už o 7 dní sa florbalovým fanúšikom otvoria brány slovenskej najvyššej florbalovej súťaže, ktorá odštartuje svoju 24. sezónu. Zostávajúci priestor offseason sme preto využili na posledný rozhovor z rubriky "Uhorková sezóna." Pred redakčný mikrofón sa postavila osobnosť, ktorá je s Lidom v pravidelnom spojení už niekoľko rokov a v poslednej sezóne sa stalo len veľmi zriedka, že by prezenčne vynechala nejaký z domácich zápasov. Človek, ktorý do veľkej miery môže za to, že momentky zo zápasov, ktoré hráči publikujú na svojich účtoch na sociálnych sieťach, dosahujú také astronomické počty označení "páči sa mi to" a lámu srdcia zamilovaným fanúšičkám. Na otázky odpovedal fotograf Hugo Votruba.
Športový klub Lido neustále rastie a okrem širokého tímu trénerov je na zabezpečenie jeho efektívneho fungovania potrebná aj práca tímu ľudí, ktorí sa starajú o organizačné záležitosti, klubový menežment, marketing či nevyhnutnú administratívu. V ďalšej časti našej mimosezónnej série článkov sa pred mikrofón postavil ten najvyšší Liďák zo všetkých, a to nielen fyzickou výškou, ale aj pozíciou, ktorú v rámci klubových štruktúr zastáva. Na otázky odpovedal predseda športového klubu Lido Pavol Veninger.
Florbal ako šport počas obdobia posledných rokov napreduje raketovou rýchlosťou. Dôkazom toho je aj konštantne narastajúca úroveň slovenskej najvyššej súťaže, ktorá sa aktuálne hráva v neporovnateľne vyššom tempe, ako tomu bolo 4-5 sezón dozadu. V dnešnom modernom ponímaní to už nie je iba o taktickej pripravenosti a talente hráčov, ktorý rozhoduje. Bez profesionálnej fyzickej a kondičnej prípravy nie je možné konkurovať najlepším. Túto skutočnosť sme pochopili aj u nás v ŠK Lido. Po sezóne 2021/2022 sme preto nadviazali spoluprácu s jedným z najväčších odborníkov na silovú a kondičnú prípravu na Slovensku Pavlom Štelmachom. V ďalšom dieli série článkov z uhorkovej sezóny sme vyspovedali práve jeho.
Športu zdar, florbalu zvlášť
Už len 3 kroky a bude to sezóna snov. Ale nepredbiehajme. Do play off sme vstúpili famózne, ATU sme zdolali jednoznačne 3:0 na zápasy a aj výsledky jednotlivých zápasov boli celkom jasné. Ľahké to však nebolo najmä keď hráči ATU používali všetky zbrane, niekedy až za hranicou fair play, ako to našim znechutiť. Zamerali sa najmä na Lukyho Nôtu, no aj tak im to nepomohlo. V semifinále nás čakal ďalší súper z Košíc, Florko, ktoré sme zdolali 3:1 na zápasy. Dva zápasy boli celkom jednoznačné, jeden sme prehrali po predĺžení a posledný štvrtý zápas sme si dokonale vychutnali, kde po poslednom hvizde rozhodcu zavládla veľká eufória. Hráči pribehli k nám fanúšikom a spoločne sme v kruhu skandovali “finále!". Finále! Bolo to úžasné.
Veľmi ma teší, že na zápasoch je stále viac a viac fanúšikov a nepreženiem, keď poviem, že z celého Slovenska. Obdivujem všetkých, ktorí cestujú z opačného kúta Slovenska povzbudiť svojich miláčikov. Áno sú to hlavne rodičia hráčov, súrodenci, kamaráti, priateľky. Vytvorili sme taký rodičovský fanklub, ktorý skanduje aj dosť hlučne za doprovodu bubnov, trubiek , rapkáčov. Vieme pridať aj niečo navyše, mám na mysli tanečné kreácie, ktoré predviedol v zápasoch proti ATU a Florku Peťo Nôta, otec Lukyho. Verím, že bude mať dôvod tancovať aj do tretice a to sa pridáme aj ostatní. Peťo sľubujem. Po sérii s ATU sme si sľúbili, že budeme chodiť na všetky zápasy vrátane finále. Ja som síce nebol na Florku, ale v prípade piateho zápasu by som vycestoval. Po víťaznej sérii sa už stalo tradíciou, že Pagi ponúka pagáče, ktovie kde na ne chodí. Chcem ešte podotknúť, že zápasmi žijeme aj cez týždeň, píšem si, telefonujem z Beriacovcami, Vladom Bačinským a kujeme pikle na víkend. Na zápasoch to žije, povzbudzujeme ako sa len dá, myslím, že už som to spomínal, že naša mamina minulosti na zápasoch luštila sudoku a teraz prežíva zápasy ako pravý fanúšik.
Už sa nevieme dočkať finále, ktoré je po 17 rokoch opäť bratislavské. Liďáci, ktorí máte lístky zoberte bubny, trúbky, rapkáče , pleskáče a poďme podporiť našich miláčikov.
Pome Lido!
Autor: Ivan Dobrovodský