Už len 3 kroky a bude to sezóna snov. Ale nepredbiehajme. Do play off sme vstúpili famózne, ATU sme zdolali jednoznačne 3:0 na zápasy a aj výsledky jednotlivých zápasov boli celkom jasné. Ľahké to však nebolo najmä keď hráči ATU používali všetky zbrane, niekedy až za hranicou fair play, ako to našim znechutiť. Zamerali sa najmä na Lukyho Nôtu, no aj tak im to nepomohlo. V semifinále nás čakal ďalší súper z Košíc, Florko, ktoré sme zdolali 3:1 na zápasy. Dva zápasy boli celkom jednoznačné, jeden sme prehrali po predĺžení a posledný štvrtý zápas sme si dokonale vychutnali, kde po poslednom hvizde rozhodcu zavládla veľká eufória. Hráči pribehli k nám fanúšikom a spoločne sme v kruhu skandovali “finále!". Finále! Bolo to úžasné.

Veľmi ma teší, že na zápasoch je stále viac a viac fanúšikov a nepreženiem, keď poviem, že z celého Slovenska. Obdivujem všetkých, ktorí cestujú z opačného kúta Slovenska povzbudiť svojich miláčikov. Áno sú to hlavne rodičia hráčov, súrodenci, kamaráti, priateľky. Vytvorili sme taký rodičovský fanklub, ktorý skanduje aj dosť hlučne za doprovodu bubnov, trubiek , rapkáčov. Vieme pridať aj niečo navyše, mám na mysli tanečné kreácie, ktoré predviedol v zápasoch proti ATU a Florku Peťo Nôta, otec Lukyho. Verím, že bude mať dôvod tancovať aj do tretice a to sa pridáme aj ostatní. Peťo sľubujem. Po sérii s ATU sme si sľúbili, že budeme chodiť na všetky zápasy vrátane finále. Ja som síce nebol na Florku, ale v prípade piateho zápasu by som vycestoval. Po víťaznej sérii sa už stalo tradíciou, že Pagi ponúka pagáče, ktovie kde na ne chodí. Chcem ešte podotknúť, že zápasmi žijeme aj cez týždeň, píšem si, telefonujem z Beriacovcami, Vladom Bačinským a kujeme pikle na víkend. Na zápasoch to žije, povzbudzujeme ako sa len dá, myslím, že už som to spomínal, že naša mamina minulosti na zápasoch luštila sudoku a teraz prežíva zápasy ako pravý fanúšik.

Už sa nevieme dočkať finále, ktoré je po 17 rokoch opäť bratislavské. Liďáci, ktorí máte lístky zoberte bubny, trúbky, rapkáče , pleskáče a poďme podporiť našich miláčikov.

Pome Lido!

Autor: Ivan Dobrovodský